Új Szó, 1958. augusztus (11. évfolyam, 211-241.szám)

1958-08-16 / 225. szám, szombat

Mládež v Nitrianskom kraji na plné Sväzácka aktivita v predsjazdovom období M Kto tomu rozumie, nech sa prihlási, * alebo Aj pre krajskú organizáciu ČSM v Nitre je uznesenie XI. sjazdu KSČ mocným impulzom pre zvýšenie aktivity sväzáckych organizácií. Besedy o sjazdovom uznesení a o Liste IJV ČSM, ktorý je skonkretizovaním tohto uznesenia pre činnosť mládežníckych organizácií, sú hlavným bodom programu sväzáckych schôdzí a už prebiehajúcich výročných plenárok. Priamo na týchto schôdzach rodia sa ďalšie a ďalšie záväzky či už k blížiacemu sa sjazdu ČSM na Slovensku alebo k III. sjazdu ČSM, ktorý bude koncom decembra. Ako bude mládež Nitrianskeho kraja pomáhať pri dovršovaní výstavby socializmu ? O tom nám povie plán krajskej organizácie ČSM. Nitriansky kraj je prevažne poľnohospodársky, začnime teda týmto úsekom. Jednou z významných akcií bude organizovanie exkurzií mládeže do význačných a dobre prospievajúcich JRD, aby sa mládež na vlastné oči presvedčila, ako sa žije mladým roľníkom. v družstvách. OV ČSM ich budú poriadať v tých okresoch, kde združstevňovanie zaostáva. Pracovné čaty mládeže v družstvách a na ŠM budú pre sväzácke organizácie naďalej hlavnou oporou pri úsilí viesť mladých poľnohospodárov k lepšej organizácii práce, k zvyšovaniu hektárových výnosov a úžitkovosti dobytka. Aby sa roľnícka a robotnícka mládež ešte viacej zblížila v práci a najmä aby si navzájom vypomáhala, budú OV ČSM organizovať spoločné aktívy mladých robotníkov a roľníkov. Aj keď v Nitrianskom kraji získali doteraz vyše 600 mladých chlapcov a dievčat do JRD, predsa to nezodpovedá celkovej potrebe. Preto si krajská organizácia vytýčila, že ďalšiu agitáciu a presvedčovanie mladých zameria tak, aby do konta roku bolo v družstvách do 1000 mladých ľudí. Sväzácke organizácie budú dbať najmä na to, aby mladí v družstve nielen pracovali, ale aby boli aj jeho riadnym' členmi. Ešte vždy máme v kraji Nitra stovky mladých, ktorí v JRD pracujú, ale ich jednotky sa píšu na výkaz otca-družstevníka, alebo matky-družstevničky. Netreba osobitne zdôrazňovať, že tento spôsob nie je správny, že odoberá mladým ľuďom chuť do práce, že nakoniec potom aj ich vzťah k práci a k družstvu nie je taký, aký by mal byť. V tomto smere treba oveľa užšie spolupracovať so správarr JRD. V najbližšom období rozvinie sa aj v Nitrianskom kraji ďalšia veľká akcia, ktorá je v susednom Bratislavskom kraji už v plnom prúde. Pôjde o pomoc mládeže pri zvyšovaní humusu v pôde a pri zakladaní kompostov. Pravda, v týchto dňoch sa najhlavnejší dôraz kladie na pomoc mládeže pri žatevných a mlatobných prácach, aby sa urýchlil výkup obilia. Nespočetné príklady mládeže v okrese Vráble, Nitra, Zlaté Moravce, Levice svedčia o tom, že mládež aj tu plní statočne svoju úlohu. Mladí chcú zasilážovať do 6000 kubíkov hmoty a tak ako po iné roky roľníckej otázke za izv, slovenského stálu Prvým pokusom o vedecké spracovanie agrárnej problematiky slovenského štátu v celej jej zložitosti je knižka mladého pracovníka SAV Vlastislava Baucha. Medzi jej prednosti patrí predovšetkým to, že sa v nej vývoj poľnohospodárstva vo vymedzenom historickom úseku rámcuje nielen do celkového hospodárskeho a politického vývoja vtedajšieho Slovenska, ale aj do nemeckého „veľkopriestorového" hospodárstva, ku kťorému bolo Slovensko počas vojny násilne priradené. Súdruh Bauch takto získal kľúč k pochopeniu vzájomnej súvislosti mnohých, veľmi zložitých otázok. Vojnovú konjunktúru sa ľudáci íasto pokúšali a ešte aj dnes pokúšajú vydávať za výsledok svojej štátnickej múdrosti a prezieravosti, za ovocie svojich schopností riadiť národné hospodárstvo. Za „neobmedzenými odbytovými možnosťami" slovenského poľnohospodárstva, «o xtorých s nadšením hovorili fašistickí predáci, sa v skutočnosti skrývali iba „civilizovanejšie", ale tým účinnejšie a veľkorysejšie formy rekvirácie potravín pre potreby iteichu. Na materiáloch oficiálnej štatisíiky tzv. slovenského štátu V. Bauch dokazuje, že vojnová situácia, ktorá bola rozhodujúcim faktorom „konjunktúry", zapríčiňovala aj degradáciu nášho poľnohospodárstva (nedostatok umelých hnojív, od r. 1941 ťažkosti v zásobovaní poľnohospodárskymi strojmi, pokles stavov hovädzieho dobytka a pod.). V najrozsiahlejšej a treba povedať, že v mnohom novej a objavnej kapitole svojej práce sa s. Bauch taoberá úlohou Obilnej spoločnosti pre Slovensko (OSS) a Slovpolu pri vykorisťovaní slovenských roľníkov. Ddhaľuje mechanizmus pôsobenia :ýchto organizácií agrárneho kapiiálu prostredníctvom triednej — /yslovene protiroľníckej cenovej a yýkupnej politiky. Nepriamo tak vyvracia výmysly kapitalistickej ílače a rozhlasu o tom, že vraj íriedny výkup ako taký je „nehumánnym vynálezom komunistov". Vážny nedostatok tejto partie spočíva v tom, že sa v nej skúmajú ••nonopolné výkupné organizácie Tiimo ich začlenenia do systému igrárneho kapitálu, ktorý ich vyIvoril a plne ovládal. Najvýznamnejším, ale aj najzložitejším úsekom poľnohospodárskej problematiky tzv. slovenského štátu je otázka hospodárskeho postavenia poľnohospodárskeho obyvateľstva. Pri skúmaní tohto problému si V. 8auch všíma predovšetkým postavenie dedinského proletariátu, ktorý žil v nepredstaviteľne ťažkých pracovných a životných podmienkach. Veľkostatky boli vyhlásené za „vojensky dôležité" podniky, robotníci nesmeli bez súhlasu zamestnávateľa opustiť prácu a tak sa počas vojnových rokov zrodilo na kapitalistických veľkostatkoch akési „tretie Vydanie nevoľníctva". Postavením poľnohospodárskych fnalovýrobcov sa autor zaoberá na viacerých miestach - napríklad vo vydarenej kapitole o ľudáckej pozemkovej reforme, v častiach, ktoré sú venované činnosti „Roľníckeho združenia", realizačným a nákupným podmienkam rôznych skupín poľnochcú byť priekopníkmi silážovania najmä v tých družstvách, kde ešte silážovaniu nevenujú náležitú starostlivosť. V jesennom období budú mládežnícke organizácie bojovať o to, aby čím viac mladých poľnohospodárov navštevovalo družstevné školy práce, na ŠM závodné školy práce a tak isto aj na STS a brigádnych strediskách. Stredobodom pozornosti v priemyselných podnikoch budú aj naďalej „Mládežnícke milióny". Pôjde o splnenie vážneho predsavzatia: ušetrif v tejto akcii takmer 15,000.000 korún. Pravda, tu budú musieť sväzácirobotníci veľa, veľa pridať, lebo z celkovej sumy majú na konte ešte iba jednu tretinu. V zlepšovateľskom hnutí bude treba rozšíriť rady mladých zlepšovateľov. To sa zaiste vyplatí, veď mladí zlepšovatelia priniesli pre naše podniky iba v prvom polroku takmer 500.000 Kčs úspor. Významnou úlohou bude načas a pcdfa plánu dotovať Baňu mládeže mladými pracovníkmi. Veď tento mládežnícky závod plní ozaj krásne svoj plán a bolo by veľkou škodou, keby ho v tom mal hamovať nedostatok pracovných síl. V tomto smere bude treba získať 70 pracovníkov do konca roka. Do konca roku založia v priemyselných závodoch kraja 30 nových mládežníckych kolektívov a aspoň 50 hliadok hospodárnosti. Mimoriadnu pozornosť sústredí krajská organizácia na stavebníctvo a dopravu. Na stavbách bude treba oživiť mnohé murárske a tesárske čaty, zakladať nové kolektívy a na železnici zlepšiť činnosť organizácií a prácu kolektívov najmä tým, že v Nových Zámkoch sa vytvorí uzlový výbor ČSM. Bohatý na akcie a hodnotný je plán aj na úseku propagandy, kultúry a politickej výchovy. Do straníckeho školenia je už dnes prihlásených neporovnateľne viac mladých ľudí ako vlani. Ráta sa s účasťou vyše 5000 sväzákov. Ľubor Bátovský, Nitra ako si niektorí predstavujú ekonómiu slova Hlavný referent bol v ten deň veľmi nervózny. Vyletel z pracovne, v ľavej ruke držal obsiahly spis, pravou doň striedavo ukazoval, červený od zlosti a cigaretu zapaľoval jednu od druhej. A nech mu čitatelia prepáčia — nadával. Mrzko. — No len si to prečítajte! Ký boh by tomu rozumel! Vraj situačná zpráva! Výplody pomätencov! Čítajte! Pomôžte vylúštiť, lebo moje vedomosti tu nestačia. Som už dost

... ale čo rozprávať, prečítajte si. Čítame. „Vážený súdruh! Náš NP, ako iste ráčite vediet, je v rezorte dôležitý. Máme v rámci RZN veľmi vážne úlohy. Osadenstvo nášho NP je si toho vedomé, a preto sme aj plán HHV za polrok splnili na 105% a nezaostali sme ani v Kva a v plnení ostatných ukazovateľov plánu ako v PP, ZVN a pod. Výsledky teda máme uspokojivé. Ale mohli by sme mat ešte lepšie, lebo iniciatíva našich pracujúcich napríklad v podávaní ZN nemá hraníc. Práve v minulý týždeň sme mali CZS, kde sme rokovali, ako pomôcť iným sektorom. Zmobilizovali sme na tieto úlohy aj naše PD, ktoré nám bolo ochotné vypomôcť PS. Teraz, v príprave TPFP a pri rozvoji SS na počesť VOSR, naši pracujúci prijali rad SZ a uskutočňujeme aj TOO, ktoré sme zakotvili v KZ. Všetko, čo sa týka nás, je v poriadku, len P JRD sľúbilo vypomôcť v oddelení na výrobu PVC až potom, čo vypracuje svoj CVP. Teda dost neskoro. Teraz majú veľa práce na poli ÍV i RV, lebo K1S z PPLH chodí po našom okrese a tlačí na plnenie úloh, ktoré majú plniť. Okrem toho majú dalšie ťažkosti, lebo ERS z PPLH ide v susednej obci, kde sa založilo JRD, robiť HTÜP a oni aj tam ako skúsenejší musia vypomôcť. A u nás v závode máme málo nielen TK, ale aj NPS. Obrátili sme sa na KNV o pomoc. Odkázali nás na ONV. Tam hovoria, že nemajú, lebo plánované F PS sú na tento rok vyčerpané! Dodali vraj kádre pre OKR, NHKG, VBH, BM v Novákoch i MUB a ešte im zostali resty pre české kraje. Poradte, čo robiť. « Pre nové výrobky sme v rámci ZSP vyškolili ľudí a mnohí sa osvedčili. Chystáme veľký plán TER. Veľmi nám pomáha aktivita ZO ČSM a TJ. Na tomto úseku pracujú naši mladí pracovníci z výroby i z oddelení P AM, TVO, OHM a OHT. Pre novú výrobu bude treba aj nových ľudí. Ale čo keď PS neplní plán BV. Doteraz mali dať 70 a dokončili 32 b. j. Šafária a odbory MTZ na stavbách majú neporiadky. Na stavbách nevyužívajú FPČ. V sobotu a v pondelok sú stavby ako vymreté

... Pomôžte súdruhovia, lebo náš VP na budúce roky, ktorý je dôležitou súčasťou RNH, je ohrozený. S pozdravom II. 5 RP úspech

!" Vravíte, že ani vy nerozumiete tejto zpráve? A vravíte, že takú nikto nenapísal? Len si v podnikoch a na úradoch prečítajte tie svoje, čo ste doteraz „hore" poslali. (sá) Stretnutie s Paulom Robesonom v Londýne hospodárskych výrobcov a inde. Kniha vedie čitateľov stále bližšie k poznaniu toho, že sa počas tzv. slovenského štátu v dôsledku vojnovej konjunktúry zmenilo oproti „normálnym" kapitalistickým pomerom postavenie jednotlivých sociálnych skupín roľníctva. Tým sa zmenil aj priebeh procesu diferenciácie vo vnútri poľnohospodárskej malovýroby, pretože sa zlepšilo postavenie tej časti stredných roľníkov, ktorá sa vďaka istej úrovni svojej trhovej výroby mohla zúčastňovať na využívaní výhod čierneho trhu ešte dovtedy, kým sa podstatnejšie nezrýchlil proces inflácie. Dalo by sa očakávať, že v záverečnej kapitole svojej práce nazvanej „Postavenie tried a sociálnych skupín na dedine" s. Bauch jasne sformuluje horeuvedený záver, ktorý logicky vyplýva zo všetkých v knihe uvádzaných materiálov i čiastočných vývodov a že ho presnejšie dokáže skúmaním dôchodkov, spotreby, životnej úrovne a vývoja výroby v jednotlivých sociálnych skupinách roľníkov. Pre nedostatok potrebných štatistických údajov však takýto rozbor neurobil a preto ho niektoré jednostranné fakty (napr. možnosť predaja na čiernom trhu) neočakávane zviedli k tvrdeniu, že „roľník v týchto rokoch žil na vyššej úrovni, žil lepšie ako v minulosti

...", čo podľa našej mienky nemožno povedať globálne o všetkých roľníkoch. Domnievame sa, že táto i niektoré menej významné nesprávnosti Bauchovej práce majú predovšetkým metodologické príčiny a menovite prílišné spoliehanie sa na hotové štatistické údaje. Ze pri skúmaní ekonomickej histórie nestačia holé štatistické fakty a že sa tu nemožno zaobísť bez odvahy k rekonštruovaniu a analýze rôznych javov — i tých, ktoré buržoázna štatistika zabudla alebo nechcela kvantitatívne zachytiť — to dokazuje väčšia časť Bauchovej knihy pozitívne a niektoré menej podarené miesta negatívne. Na záver treba povedať, že práca „Poľnohospodárstvo za slovenského štátu" je vcelku šťastne začatý, no ešte nedokončený obraz jedného úseku našej ekonomickej histórie. Dúfame, že ho pomôže dokresliť aj Vlastislav Bauch, ktorý vo svojej práci prejavil veľa svedomitého úsilia a talentu. Ivan Okáli, Ekonomický ústav SAV Vlastislav Bauch, Poľnohospodárstvo za slovenského štátu, vydalo SVPL 1958, strán 181, eena brež, Kčs 7-.90; T)red troma týždňami som na pozvanie Ligy britsko-československého priateľstva prišiel s delegáciou československých pionierov do Anglicka. V rôznych mestách sme spievali a tancovali v národných krojoch, všade nás ľudia radostne vítali a závideli nám, aké máme v Československu zdravé, krásne a nadané detj. Dopočul sa o nás Paul Robeson, ktorému až teraz, po niekoľkoročných protestoch a petíciách z celého sveta vydalo americké Ministerstvo zahraničia povolenie k ceste do Európy. Černoch so zlatým hlasom, bojovník za rasovú a sociálnu rovnoprávnosť mi poslal lístok na svoj prvý verejný koncert v najväčšej londýnskej koncertnej sieni - Albert Hall. Do Londýna som prišiel z Walesu. Mechanicky som prestupoval z podzemnej dráhy na autobus, ktorý ma priviezol ku koncertnej sieni. Vzrušovala ma myšlienka, že uvidím človeka, ktorý svoje umenie zasvätil boju, aby jeho čierni bratia mohli žiť ako ľudia, ktorý svojimi piesňami bojoval proti fašizmu na barikádach v Španielsku, človeka, ktorý varoval svet pri nástupe fašistov v Nemecku. Plných osem rokov nemohol Robeson spievať vo svojej rodnej zemi — v Amerike. Žil na pokraji biedy, pretože jeho hlas obviňoval a usvedčoval pánov. A predsa ho neumlčali. Nemožno umlčať piesne, ktoré volajú po slobode a rovnosti, tak ako nemožno zastaviť a prehlušiť čistý a jasný zvuk vodopádu. Robeson zase spieva, v Európe, v Londýne. Nedeľný večer 10. augusta. Vst penky sú už niekoľko týždňov vypredané. Dve hodiny pred začiatkom programu sa stovky ľudí tiesnia pred vchodom na galériu, aby si zabezpečili najvýhodnejšie miesta na státie. Každý ho chce vidieť. Veď je to „our Paul" — náš Paul, hovoria. Robeson vystupuje pod jednou podmienkou: spievať bude, len keď ceny miest nebudú neprimerane vysoké. Sedím niekoľko metrov od pódia. V rukách držím malú vreckovku, ktorú naše deti vyzdobili ornamentmi. Je na nej napísané: „Nášmu Paulovi Robesonovi z lásky. Československé deti vo Waíese". A pod tým: drobným detským písmom: „Do videnia v Československu!" V sále buráca potlesk. Paul Robeson vystupuje na pódium. Jeho široký úsmev patrí každému zvlášť a všetkým dohromady. Do napätého ticha znejú jeho slová: „Neviete si predstaviť, aký som šťastný, že som medzi vami, nesmierne šťastný!" Sálou znie jeho prvá pieseň — Beethovenova „Oda na radosť": Najprv po anglicky, potom po nemecky. Majestátne zvučí jeho hlas pri posledných slovách: „Človek už nebude odstrkovať človeka, pochodujte všetci so mnou — Alle Menschen werden Brüder — všetci ľudia budú bratmi, všetci za jedného a jeden za všetkých." Jeho hlas je mäkký a tichý pri černošskej uspávanke, žartovný pri SSSSSS//SSSSSS//SS/rSSSSSSSfSSSSSSSSS/S//SfSSSSSSS.'.'///SSSSSSSSSSSSŕSS/fSSS/SS/SSS//S/SfsS'/S'.'y sssssss Wedeftié .odpoludnie na jazere (Foto: P. Haško.) veselej ľúbostnej piesni z južného Anglicka, smutný a zúfalý, keď krásnou ruštinou spieva „Ej uchnem". A hneď nato pridáva dumnú ruskú pieseň „Ach, ty nočenka, nočenka ťomnaja". Človeku sa chce plakať. Ako by nie! Americký černoch, Paul Robeson, spieva v Londýne ruskú pieseň. A ako ju spieva! Za mnou sedí krásna šedovlasá Indka, pani Pandit Néhrúová, sestra indického ministerského predsedu, indická veľvyslankyňa vo Veľkej Británii. Načúva sústredene. Robeson sa s úsmevom otáča smerom k lóži, kde sedí jeho manželka, prostá staršia pani v šedých šatách. Zo všetkých strán volajú na Robesona, prosia, aby spieval nové a nové piesne. — Áno, zaspievam. Dovoľte mi, aby som si vybral — odpovedá usmievavý Robeson. Viete, ktorú si vybral? Pieseň o Joe Hillovi, legendárnom vodcovi robotníctva v Amerike, ktorého pred desiatkami rokov dali „medení páni" (copper-bosses) zavraždiť. Ako zvon znejú Robesonove slová: „Na zabitie človeka treba viac než pušky, všade, kde robotníci bojujú zo svoje práva, vedno s nimi stojí Joe Hill." „Som Američan — hovorí v závere svojho koncertu tento podmaňujúci človek — a vrátim sa domov a znovu budem veľa cestovať. Neskončím piesňou, ale básňou, ktorá je mi najdrahšia." A Robeson zvučným basom recitujú úryvok z básne čílskeho básnika Pabla Nerudu: „Mier všetkým mestám, mier každej rieke, mier všetkým bratom, mier černochom na Mississippi. Som iba básnik a v mojej zemi rozhodujú bajonety vojakov nad životom. Ale milujem svoju zem. Som iba básnik a spievam vám mier!" * * * Anglická polícia musela uzatvoriť vchod do malého prijímacieho salónku. Ja som vošiel, lebo môj priateľ má pozvánku podpísanú Robesonom. Filmová herečka Simone Signorettová tlmočí Robesonovi

' btatský pozdrav od svojho manžela, francúzskeho speváka Yves Montanda. Mne bije srdce ako pred maturitou, červenám sa a kokcem, A Ros beson sa usmieva, pohládza n^Sj) pestrú vreckovku, číta na riej detský nápis. S námahou hovorím: ,,Páň Robeson, naše deti ma poprosili, aby som vám povedal, že vás všetci milujeme ..." Robeson mi stíska ruku a hovorí: „Povedzte vašim pionierom, že sa skoro uvidíme u vás, v Československu." Londýn august 1958. -Ivo Soudelf £P Wr> \ P * 17. augusta 195«