Új Szó, 1958. augusztus (11. évfolyam, 211-241.szám)

1958-08-16 / 225. szám, szombat

V modrej armáde máme veľkú oporu nilllllliMIMIIIIUIIIMIIillllllMHlIIMIIIliillilIlllIHiiillllIinillliillllliillllllHllllininillllllIllllilll illllllllll! lllllllUllilI Iimillllimill!l!llllllllllllllillillllilllllinillllllllllllllllilll!llilllll illlllllllllilllllllllllllll ZENAVELÍ VLAKOM Desaťtisíce usilovných rúk sa starajú o to, aby preprava elektrickými, motorovými i parnými vlakmi bola bezpečná a prinášala dobré výsledky. Ale i stovky údržbárov v dielňach, pri oprave zariadenia vozňov i jemných mechanizmov majú zásluhu na tom, že dnes môžeme o práci našich železničiarov hovoriť len v dobrom Ľudská práca, ktorá prináša osoh celej spoločnosti, si zaslúži uznanie, pochvalu i spravodlivú odmenu. I našich železničiarov dnes, keď už štvrtý raz oslavujeme sviatok modrej armády, pozdravujeme predovšetkým za ich statočnú, obetavú a veľa ráz i hrdinskú prácu. Spolu s nim! i celá naša spoločnosť teší sa z výsledkov, ktoré dosiahli najmä od začiatku tohto roku Preto je tohtoročný Deň železničiarov o toľko radostnejší, že rušňovodiči, výpravcovia, dispečeri, výhybkári, posunovací, údržbári tratí, technici i vedúci hospodárski pracovníci sa majú s čím pochváliť, nemusia zakrývat nedostatky, ktorých sme často boli svedkami v minulých rokoch. Dobré výsledky však všetkých zaväzujú, aby v nasledujúcom období, ked ich čakajú oveľa ťažšie úlohy, vystupňovali svoje majstrovstvo pri riadení a organizovaní dopravy, pil lepšom využívaní rušňov, vozňov i ostatného zariadenia. V tomto duchu budeme oslavovať teda dnešný Deň železničiarov, ku ktorému všetkým príslušníkom modrej armády úprimne blahoželáme. sa dali odradit tažkostami, počiatočnou nedôverou a predsudkami niektorých ľudí. No my, čo sme vydržali, sme spokojné a hrdé na svoje zodpovedné, ale krásne povolanie. Náčelník stanice hovorí o Róžke Vyskočovej s uznaním a pochvalou. — Je velmi svedomitá. Svojimi schopnosťami predstihuje ne jedného výpravcu. Pritom práce je u nás dost. Z našej stanice odbočuje kyvadlová preprava madunického Hydrostavu; v jeseni mávame približne 1000 vagónov cukrovej repy. A Rózka vždy na všetko stačí, všetky predpisy plní do poslednej bodky. Ved vie, že za omyly a nepresnosť sa na železnici velmi draho platí: velkou národohospodárskou škodou i ľudskými životmi. Jej práca i práca mnohých jej kolegýň po celej našej vlasti svedčí 0 tom, že v ženách našla železnica schopné pracovníčky, na ktoré sa vždy môže spoľahnúť. E. STANČEKOVÄ, Piešťany Rastie náš suchozemský prístav Ušlo veľa vody od tých čias, čo sa z neznámej dedinky na československo-sovietskych hraniciach stal náš najvýznamnejší „suchozemský prístav". Dnes sa v Čiernej nad Tisou prekladajú denne stovky vozňov, v ktorých prichádza obilie, ruda a rôzne strojové zariadenie zo Sovietskeho sviizu a odchádzajú výrobky našich strojárov, chemikov 1 pracovníkov spotrebného priemyslu. Tohto roku sa dokončila výstavba koľajiska a pracovníci železničného staviteľstva tu položili spolu vyše 600 km koľajníc. Boli vybudované nové spádoviská pre posun na koľajach širokého i normálneho rozchodu. Neustáva však ani výstavba nového sídliska, v ktorom bude 280 bytov, hotel pre 300 osôb. osemročná stredná škola, jasle, materská škola, tri obchodné budovy, ambulatórium pre železničiarov; pripravuje sa i výstavba športového štadióna, kúpaliska, kina a kultúrneho domu. Celá výstavba má byť hotová za tri roky a vyžiada si náklad 65 miliónov korún. Železničiari i robotníci v Čiernej nad Tisou sústavne zlepšujú svoju prácu pri využívaní nových zariadení. V porovnaní s vlaňajškom prekladajú t. r. denne až o 100 vagónov viac rôzneho materiálu. To im umožnilo skrátiť pobyt vozňov v stanici až o 50 hodín. (Od nášho zpravodajcu) — JUBILANTI — Desiatky rušňovodičov a ich . pomocníkov premáva na trati Žilina—Spišská Nová Ves už dva aj pol roka na elektrických rušňoch. No prvý významný úspech oslávili v týchto dňoch železničiari hlavného Lokomotívneho depa v Spišskej Novej Vsi, starší rušňovodič Emil Droppa a jeho pomocník Ján Oravec, ktorí ako prví v republike ubehli na svojom stroji pol milióna kilometrov bez nehody a závad z vlastnej viny. Ozaj krásne jubileum k sviatku železničiarov. Blahoželáme! Svetielko na telefónnom aparáte zablikalo. Výpravkyňa zdvihla slúchadlo. — ÁnOf rozumiem. 306 odíde načas. — Výpravca v Leopoldove i výpravkyňa na železničnej stanici vo Veľkých Kostolanoch súčasne položili slúchadlá. Po týchto krátkych úsečných vetách ožil ruch na železničnej stanici vo Veľkých Kostolanoch. Výpravkyňa dorozumievacím znamením oznámila signalistom nedaleko stanice, že vlak 306 príde načas. To v reči železničiarov znamená: zatvoriť závory

, postaviť výhybky a návest uviesť „na voľno". Na krátko ostrihané vlasy nasadzuje čiapku, pod pazuchu zasunie výpravku. Vtedy už vbieha vlak do stanice. Výpravkyňa vo vojenskom postoji víta vlak a s rukou na štítku čiapky sa zdraví s rušňovodičom. Oči výpravkyne pozorujú minútovú ručičku hodiniek. Čas odchodu. Výpravka v jej rukách sa zdvihne na znamenie odchodu a vlak sa pomaly pohne a odchádza. Výpravkyňa s rukou na štítku čiapky sa zdraví so sprievodcami a pohľadom odprevádza odchádzajúci vlak. Stanica je opäť tichá. V dopravnej kancelárii v Piešťanoch počúva výpravca v telefóne hlas Rózky Vyskočovej: 306 odišiel načas. * * * Už šiesty rok nosí 33-ročná Rozália Vyskočová uniformu výpravkyne vlakov. ' Už šiesty rok prežíva svoj život „na koľajniciach", v tvrdej, vysoko zodpovednej práci. Tých šesť rokov ubehlo ako voda dolu Váhom. Podnes iná v živej pamäti vyvesený plagát, ktorý hlásal: „Ženy, hláste sa do dopravy. Železnica vás potrebuje." Rózka Vyskočová zanechala prácu v obchode a na 7 mesiacov zasadla do lavíc v železničnom výcvikovom stredisku. Na výpravkyňu si však netrúfala. Chcela pri okienku vydávať cestovné lístky. No odborníci v učilišti čoskoro poznali a ocenili jej schopnosti. Prehovorili ju a ona súhlasila. Začala sa cieľavedome pripraiovat na povolanie výpravkyne vlakov. — Bolo nás vtedy 27 nadšených priekopníčok — zaspomína si často. — A pokiaľ viem, zostalo nás trvalé pri železnici iba 6 či 7. Tie ostatné Tak sa časy menia i na železnici

.. i 0 zlepšovateľskom hnutí na Košické] dráhe Nezaškodí pohovoriť si aj o zlepžovateľoch Košickej dráhy. Je ich veľa. V každom depe, v každej prekladovej stanici, traťových dištanciách — na všetkých úsekoch. Zlepšovací návrh celoštátneho významu podal súdruh Mamatej z traťových výrobných dielní vo Vrútkach. Ide o zlepšenie technológie pri tvorení bezstykovej koľaje. Je to novátorský spôsob riešenia tohto problému. Nedávno urobili pracovníci traťovej dištancie z Rimavskej Soboty takúto bezstykovú koľaj v súvislej dlžke 5 km na trati Plešivec —Slavošovce, medzi stanicou Kunova Teplica a Štítnik. Mnoho dobrých zlepšovateľov je 1 v Lokomotívnom depe v Plešivci. Súdruhovia Zoltán Dávid a Karol Stariany už dlhší čas sledovali zahrievanie motorov na osobných vlakoch v hornatom teréne. Nepomáhal ani chladič oleja a často sa zadierali valce. Preto dvaja zlepšovatelia umiestnili chladič oleja zvonka, čo technická rada po prekontrolovaní a technických skúškach uznala za správne. Stáva sa, že aj na Košickej dráhe sa niekedy venuje málo pozornosti dobrým návrhom. Dosiaľ sa neuplatnilo zlepšenie, ktoré navrhol rušňovodič Kornel Tkáč z Lokomotívneho depa v Spišskej Novej Vsi. Ide o automatické mazanie rozvodového šúpatka. Prototyp tohto zariadenia si súdruh Tkáč urobil sám a namontoval ho na svoj rušeň. Zariadenie sa osvedčilo. No keď po čase súdruh Tkáč prešiel z parného na elektrický rušeň, nevenovali jeho prístroju dostatočnú starostlivosť a neskoršie ho odmontovali, takže je teraz nevyužitý. Novátori a zlepšovatelia Košickej dráhy potrebujú pomoc. S dobrými výsledkami sa môžu pochváliť súdruh Palko z Lokomotívneho depa v Košiciach, ktorého zlepšovací návrh rieši zvarovanie prasknutých valcov. No nielen on, ale i súdruhovia Grell, Mižík, Scholtz, Bizík, Babuščák, Paštrnák, Német, ktorí patria medzi najlepších, by potrebovali viac nasledovníkov, o ktorých iste nebude núdza, ak im na správe dráhy budú venovať viac pozornosti. Ján Fŕlbert, Košice Často hovoríme o kultúre cestovania, o čistote vo vlakoch. Aby sme sa vo vozňoch lepšie cítili, o to sa starajú aj čističi vlakov na hlavnej stanici v Bratislave súdruh Qrt, Beňo, Val en t a súdružky Vašková a Vargová, ktoré vidíme na našom obrázku Na návšteve v depe elektrických lokomotív JEDINOU VETOU - Pred 120 rokmi začal na území našej republiky premávať prvý vlak s parnou lokomotívou. - V tomto roku bola zastavená výroba parných rušňov a začali sa skúšky s turbínovým rušnom. — Pred dva a pol rokom začala sa u nás preprava na prvej elektrifikovanej trati Žilina —Spišská Nová Ves. — Do roku 1960 bude u nás elektrifikovaných vyše 1000 km tratí. — V roku 1970 bude v podstate likvidovaná preprava parnými rušňami. — Postupným zaraďovaním ďalších veľkopriestorových štvorosových nákladných vozňov bude sa zvyšovať I váha vlakov, takže na hlavných tratiach bude priemerná váha vlakov v roku 1970 až 5500 ton, čo je dvojnásobok oproti terajším zaťaženiam vlakov. - Železničiari z Bratislavskej dráhy prepravili za prvý polrok tohto roku o pol druha milióna ton tovarj viac, ako vlani za to isté obdobie. - Splnením svojich záväzkov ušetrili železničiari Lokomotívneho depa na Vrútkach farebné kovy v hodnote vyše 8000 Kčs. Vrútockí ťažkotonážnici prepravili takmer 200 tisíc ton záťaže navyše plánu. — Pracovníci železničných dielní vo Zvolene boli za úspešné splnenie úloh druhého štvrťroku odmenení čestným uznaním Ministerstva dopravy. - Na železničnej stanici v Bratislave dokončujú vybavenie dvoch ďalších rýchlikových súprav rozhlasom. Vlaky budú premávať na trati Bratislava —Košice cez Brezno. Každý deň prejdem popri trati veľa sto krokov a každý deň sa veľa ráz pozriem na lokomotívne depo, na stanicu a desiatky koľají, po ktorých odfukujú rušne, dlhé nákladné vla- 1 "* ky a rýchliky, čo rachotia na výhybkách, veselo si hvízdajúc, ale i hnavüvo pískajúc, ked sa musia zastaviť pred návestidlom. Žilinská stanica, mohlo by sa povedať, je taká všedná, ako sú všetky ostatné. Ale to tak nie je. Čas plynie a hoci sa po celé tri roky na všetok ten pracovný ruch dívaš vo dne v noci, postrehneš len povrchné zmeny a aj tie človeku zovšednejú. Vieš, že tie elektrické troleje tiahnú sa ponad dvojkoľajku až do Spišskej Novej Vsi, vieš, že tadiaľto poväčšine svištia už len elektrické rušne, ale nevieš, aký to má pre nás všetkých veľký význam. A pretože zádumčiví a málovravni železničiari sú préd *svojím Sviatkom zhovorčivejší ako inokedy, na niekoľkých faktoch nám ukázali výhody elektriny pred parou. — Niežeby sme sa chválili, to božeuchovaj, — hned na začiatku rozhovoru vraví inžinier žilinského lokomotívneho depa súdruh Potočný. — Ale na našom depe význam elektrickej dopravy možno najlepšie pozorovať. Reku, elektrický rušeň jazdí oveľa rýchlejšie, tak sme zvedaví, ako stúpol počet vlakov v nákladnej doprave. — Veru poriadne — zamiešal sa do rozhovoru námestník náčelníka pre prevádzku, súdruh Čisárik. Hlavný inžinier hned berie do rúk logaritmické pravítko, nastavuje cifry, šibuje ním hore-dolu a ked to vypočítal v percentách, významne sa díva na nás. — O šesťdesiat percent — vraví, a potom počíta dalej. Ak personál jedného rušňa mesačne odviezol okolo 11 vlakov, teraz s elektrickým rušňom odvezie priemerne 17 vlakov. — A to je naša hlavná úloha. Zvedavosť je tu však celkom na mieste. Hovoríme, že to predsa závisí aj od inej, veľmi dôležitej okolnosti. A tou je, ako sa vedia vyporiadať s denným správkovým stavom rušňov. Cifra je tu prekvapujúca. Žilinskí železničiari vedia s novou technikou zaobchádzať, ako sa patrí. Ak bol predtým rušeň v oprave priemerne 32 hodín, je teraz len 13 hodín. — Z neba nám taký výsledok nespadol. Urobili sme si určité zariadenia, zaviedli sme záručné lehoty na opravy, rozbory príčin, chýb atd. A tu ešte niekoľko čísiel. Ak označíme parou odvezenú záťaž číslom 100, tak elektrická trakcia v roku 1956 stúpla na 145 %, v roku 1957 na 338 % a v tomto roku doteraz zaznamenala 533-percentný vzrast. Keby sme dnes chceli odviezť takúto záťaž parnými rušňami, potrebovali by sme na to len v žilinskom depe okolo 650 ton priemerného paliôa každý deň. Dlho by sme mohli -vypočítavať, čo všetko znamená elektrická trakcia miesto parnej. Ale na to stačí týchto niekoľko čísiel. Chvíľu sme si ešte pohovorili o rozvoji ich lokomotívneho depa. Na to sa v Žiline veru veľmi tešia. Ved okrem iného počíta sa s rozšírením sociálnych zariadení, nocľahárni pre rušňové čaty, so školskou miestnosťou i s technickým kabinetom. Denne chodím okolo nich, denne sa dívam na veselo i výstražné pískajúce elektrické lokomotívy, ktoré postupne vytláčajú starú techniku pary. (šík) PRAVDA 5 -k 17. augusta 1953