Simont Attila - Tóth László: Kis lépések nagy politikusa. Szent-Ivány József, a politikus é művelődésszervez (Somorja, 2016)
XIV. Személynévmutató
XV. Zhrnutie Veľký politik malých krokov József Szent-Ivány, politik a organizátor kultúry József Szent-lvány (1884-1941) bol jedným z najdôležitejších osobností politiky, verejného života a vzdelávania Maďarov v Československu medzivojnového obdobia. Bola to emblematická postava, jedna z prvých, ktorá rozpoznala to, že zastupovanie záujmov približne jedného milióna Madärov v Československej republike si neraz vyžaduje nové, dovtedy prakticky neznáme formy a možnosti politizovania, politickej stratégie a taktiky. V jeho živote, kariére sa jeho paralelne sa odohrávajúce, vzájomne koherentné politické a kultúrnopolitické činnosti, ako aj aktivity na poli organizovania politiky, hospodárstva, spoločnosti a kultúry od seba nedajú odlúčiť a nedá sa im venovať oddelene: veď naraz bol veľkostatkárom, politikom, mecenášom, tvorcom verejnej a krásnej literatúry, organizátorom kultúry a zároveň aj dobrým otcom rodiny. Po jeho smrti v roku 1941 však na neho zabudla historiografia a vytratil sa aj z verejného povedomia. Následkom toho osobu a životný príklad Józsefa Szent-lványho do dnešnej doby nepoznáme takou váhou, do takej podrobnosti a v ich každej podstatnej súvislosti, ako by si to zaslúžil. Táto publikácia chce priblížiť kariéru Józsefa Szent-lványho podľa stavu dnešného výskumu, respektíve sa pokúša o doplnenie doterajších poznatkov o dobe a Szent-lványovi o mnohé nové, doteraz neznáme alebo menej známe údaje, fakty a súvislosti. József Szent-Ivány sa na otcovej strane narodil do historického prostredia rodiny Szent-lványovcov z Liptovského Svätého jánu, a na strane druhej, prostredníctvom svojej slovenskej matky mal na rozdiel od svojich súčasníkov bezprostrednejší náhľad na život a situáciu Slovákov a zároveň aj spoločenských skupín žijúcich v menej priaznivých podmienkach. Jeho citlivosť voči komunitným problémom ho sprevádzala počas celého života. Prvá fáza jeho verejnej kariéry trvala do štátneho prevratu rokov 1918-19 a jej dejiskom boli Gemer a Liptov, čo vyplývalo v prvom rade z jeho povinností v úlohe statkára. Hoci pred rokom 1918 bol známy predovšetkým ako organizátor gemerskej gazdovskej society a oduševnený podporovateľ evanjelickej cirkvi, v posledných dňoch prvej svetovej vojny ho občiansko-demokratická revolúcia v Budapešti rýchlo posunula do veľkej politiky. Mal nezastupiteľnú rolu v tom, že sa maďarský verejný život v Gemeri takmer okamžite zaradil k demokratickej premene pod vedením Mihálya Károlyiho a zachovaniu jednoty historického Uhorska. Potom, čo sa v lete 1919 jeho domov v Behynciach, ako aj župné centrum, Rimavská Sobota dostali s konečnou platnosťou pod československú kontrolu, ihneď sa dostal na čelo miestneho madärského verejného života a vo verejnosprávnom výbore Gemersko-Malohontskej župy sa stal vodcom skupiny madärských poslancov, ktorí sa vo výbore ocitli v početnej menšine. Od jesene 1919 začal organizovať aj politický život regiónu stavajúc na ním vedené župné hospodárske organizácie a miestne organizácie Országos Földmíves Párt (Krajinská roľnícka strana), čo nakoniec viedlo k vzniku Országos Magyar Kisgazda-, Földmíves és Kisiparos Párt (Krajinská madärská strana 243
