Simont Attila - Tóth László: Kis lépések nagy politikusa. Szent-Ivány József, a politikus é művelődésszervez (Somorja, 2016)
XIV. Személynévmutató
maloroľníkov, poľnohospodárov a živnostníkov), ktorá mala svoje voličstvo predovšetkým medzi protestantským obyvateľstvom južného Slovenska. Ako predseda strany sa snažil o zomknutie maďarskej politiky na Slovensku, aspoň jej občianskej časti. Počas celého obdobia rokov 1920 až 1938 bol poslancom československého parlamentu. Bol hlavným iniciátorom vzniku najdôležitejšieho madárského tlačového orgánu v Československu, Prágai Magyar Hírlap (Pražské maďarské noviny) a na ich obsah mal dlhé roky seriózny vplyv. Zatiaľ čo vždy trval na sebaurčovacom práve maďarskej menšiny a tvrdo útočil na československé národnoštátne opatrenia, patril medzi prvých maďarských politikov pôsobiacich na Slovensku, ktorí sa dištancovali od iredentizmu a od politiky jednostrannej krivdy. Potom, čo v roku 1925 založil Maďarskú národnú stranu (Magyar Nemzeti Párt), pokúsil sa, podobne ako sudetonemecké aktivistické strany, o zblíženie s pražskou vládou. Podstata jeho novej politiky, ktorú nazval národnou reálpolitikou, mala spočívať v tom, že rozumné kompromisy uzavreté s vládou majú dopomôcť k hospodárskemu a spoločenskému posilneniu madárskej komunity a zároveň by Maďarom zabezpečili väčšie slovo v štátnych záležitostiach. Táto politika však - nemalou mierou vdäka tomu, že československá politika nebola ochotná vzdať sa svojich národnoštátnych plánov - skončila neúspechom. Na konci 20-tych rokov Szent-lványho dovtedy nespochybniteľná pozícia vo vlastnej strane do určitej miery oslabla, zatiaľ čo jeho choroba prispela aj k tomu, že sa na istý čas stiahol z predných línií politického života. V týchto rokoch venoval mnoho času výstavbe kúpeľov v Liptovskom Svätom Jáne, respektíve rôznym aspektom kultúry Madärov na Slovensku. K jeho menu sa môže viazať aj zorganizovanie troch zasadnutí Szentiváni kúrie, ktorä bola fórom na Slovensku tvoriacich maďarských spisovateľov. Obstál aj v úlohe prozaika. V jeho politickej komunikácii po roku 1932 dostalo zdôrazňovanie dôležitosti národnej a sociálnej myšlienky väčšiu rolu, ako to bolo dovtedy. V tom čase sa však už začalo jeho postupné vyčlenenie z prvej línie politického života, proces, ktorý bol nakoniec zavŕšený vznikom Zjednotenej maďarskej strany v roku 1936. Jeho meno síce naďalej figurovalo v predsedníctve strany, ale v tej dobe už bolo vedenie strany v rukách Andora Jarossa a Jánosa Esterházyho. Následkom toho sa zdržiaval čoraz viac v Budapešti a jeho vplyv na madärskú politiku na Slovensku sa radikálne znížil. Prvá viedenská arbitráž na jeseň 1938 mu však ponúkla novú šancu. Bol jedným z poslancov z arbitrážneho územia, ktorí boli povolaní do budapeštianskeho parlamentu, ale väčšiu rolu už nezohrával ani tam. jeho život ukončila náhla srdcová príhoda v decembri 1941. 244
