Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
V. Asistencia štátnej bezpečnosti pri maďarskej revolúcii roku 1956 75 Vladimír Matoušek15 odovzdal zoznam krycích mien týkajúcich sa štyroch agentov spomedzi zamestnancov zmienených dvoch inštitúcií - boli to II. tajomník veľvyslanectva Ladislav Vince „Štepán“, pridelenec obchodného zastupiteľstva Bohumil Švéda „Baker“, učiteľ v stave zamestnancov vyslanectva Josef Fukan „Napálil“, pracovník obchodnej expozitúry Jozef Režňák „Parobek“ - Millerovi, ktorý ich postúpil ďalej Nezvalovi do Budapešti.16 Ten následne prevzal aj oficiálne týchto štyroch agentov, ktorí do tej doby pracovali pre československú kontrarozviedku. Pri plnení svojich úloh Nezval udržiaval kontakty nielen s československými občanmi. Podľa hlásení zjari 1957 riadil osem maďarských informátorov.17 Za informácie získané od členov agentúrnej siete odmeňoval najmä informátorov drobnými vecnými darmi. Na základe jeho pravidelných požiadaviek adresovaných Prahe bol najväčší dopyt po dámskych nylonových pančuchách, no daroval, a to nielen spolupracovníkom, aj predmety z českého krištáľu, guľôčkové a plniace perá. So spolupracovníkmi sa Nezval stretával vo svojom služobnom byte a v iných objektoch. Na to, či boli odmeňovaní aj finančne, konkrétny zdroj nemáme, no nevylučujeme, že Nezval im za informácie poskytoval i finančnú odmenu. Pražská centrála okrem mesačnej mzdy uvoľnila pre potreby rezidentúry vo viacerých prípadoch i väčšie sumy - 50, resp. 20 tisíc forintov.18 Ako sme už naznačili, bol to pravdepodobne Ferenc Münnich, minister ozbrojených síl a verejnej bezpečnosti Kádárovej vlády, ktorý nakoniec dal formálny súhlas so zriadením rezidentúry a s Nezvalovou misiou v Budapešti. Po vytvorení vlády mal Nezval s vedúcim rezortu obrany a vnútra dobrý vzťah. Münnich za jeho partnera určil, pravdepodobne niekedy v prvej polovici novembra 1956, prvého muža maďarskej rozviedky (oddelenie II/2 ORFK) Istvána Móróa19, ktorý od roku 1953 hral významnú rolu pri vybudovaní rozviedky v rámci jednotného ministerstva vnútra. Tým sa vlastne otvorila cesta k splneniu podstaty Nezvalovej misie. Na základe jeho hlásení do Prahy udržiaval styky s viacerými vysokopostavenými funkcionármi ministerstva vnútra a s Györgyöm Marosánom. Vybudoval si kontakty predovšetkým s tými, ktorí boli zodpovední za rozviedku v najvyššom vedení rezortu vnútra alebo ju riadili, a s inými vysokopostavenými kádrami: s námestníkmi ministra vnútra Tiborom Pôczem, 15 Plk. Vladimír Matoušek (1921-1993), od 1.2.1954 do 1.12.1961 stál na čele čsl. kontrarozviedky. 16 ABS Praha, f. I. Správa MV, č.zv. 80353 - „Maďarsko, operatívna korešpodence“; č.j. A/2-028/03-57, Praha 22.1.1957, Náč. II. Správa MV plk Matoušek - pre náč. 2. Odboru I. S MV - hesla ke kontaktu agentúry v Maďarsku, zaslanie. 17 ABS Praha, f. I. Správa MV, č.zv. 80353 - Maďarsko, operatívna korešpodence; S.n, Správa por. Orlovskeho zo dňa 8.4.1957 o stretnutí s Nezvalom. 18 ABS Praha, f. I. Správa MV, č.zv. 80353 - Maďarsko, operatívna korešpodence; Il.odb 1. Oddelení, č.j. A/l-01014/21- 56, Praha, 24.11.1956. 19 ABS Praha, f. I. Správa MV, č.zv. 80353 - Maďarsko, operatívna korešpodence; č.j. A/l-001062/21-56, Praha, 14.11.1956 - Správa plk Jaroslava Millera R. Barákovi. Životopis Istvána Móróa vid: GYARMATI, György - PALASIK, Mária. Trójai faló a Belügyminisztériumban, 1953-1956. Budapest : ÁBTL - L’Harmattan Kiadó, 2013; TABAJDI, Gábor - UNGVÁRY, Krisztián. Elhallgatott múlt. A pártállam és a belügy. A politikai rendőrség működése Magyarországon 1956-1990. Budapest ; 1956-os Intézet, 2008, s. 68.
