Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
76 László Bukovszky Károlyom Feketem a Antalom Bartosom, s námestníkmi hlavného odboru pre politické pátranie Sándorom Rajnáim a Józsefom Galambosom; z rozviedky popri Istvánovi Móróovi s námestníkom náčelníka rozviedky Gézom Kelemenom20 a Kálmánom Radványim, s bývalým prvým človekom rozviedky Gyűlöm Gazdikom, s náčelníkom kontrarozviedky Józsefom Turcsánom a so zástupcom náčelníka Hlavnej správy pasov a víz Emilom Lakatosom. Situácia a postavenie politickej polície v rámci maďarského ministerstva vnútra sa do leta roku 1957 stabilizovali.21 Miinnicha v kresle ministra vnútra 1. marca 1957 vystriedal Béla Biszku. Stabilizáciou politickej polície sa pozícia Istvána Móróa na čele rozviedky posilnila. Jeho predchádzajúcu úlohu spojky, kontaktnej osoby medzi československou a maďarskou rozviedkou, viete 1957 prevzal Gyula Gazdik.22 Od toho času Nezval komunikoval predovšetkým s Gazdíkom a Bartosom. Počas svojho dvojročného pobytu v Budapešti Nezval svoje úlohy spravodajského dôstojníka vykonával podľa pokynov pražskej centrály.23 Pokyny dostával väčšinou písomne, no i ústne, osobne od svojich nadriadených. Počas jeho pobytu v Budapešti ho príslušný spravodajský dôstojník pražskej centrály niekolkokrát navštívil aj osobne a od jari 1957 sa niekolkokrát stretli v Komárne a Bratislave. Komunikácia medzi Prahou a Budapešťou prebiehala formou tajných šifier, no keďže táto forma udržiavania kontaktov medzi centrálou a budapeštianskou rezidentúrou viackrát narazila na určité problémy, bola nahradená komunikáciou cez diplomatickú kuriérsku službu. S tým súvisia i spomínané stretnutia v Komárne a Bratislave. Dokonca sa viackrát stalo, že kvôli aktuálnym úlohám si Nezvala zavolali do Prahy. Vyššie sme sa okrajovo zmienili o Nezvalových úlohách v prvom mesiaci jeho misie. Pražská centrála pri vyhodnotení jeho spravodajskej činnosti mala voči Nezvalovým hláseniam a referátom po obsahovej stránke viacero výhrad. Viackrát sa v nich opakoval a neuvádzal presné odkazy na svoje zdroje. Kvôli takýmto chybám a v súvislosti so zmenenou situáciou v Maďarsku ho bezprostredne pred Vianocami 1957 navštívila štvorčlenná delegácia z Prahy pod vedením npor. Jindru.24 Pri stretnutí mu dali príkaz na odstránenie zistených chýb a pokyn, aby v budúcnosti vo svojich pravidelných 20 Na základe správy Nezvala zo dňa 25.4.1957 sa osobne stretol so zástupcom náčelníka maďarskej rozviedky s. Kelemenom. Na základe našich poznatkov Móró v období od decembra 1956 do mája 1957 nemal zástupcu. Vid: CSEH, Gergő Bendegúz - OKVÁTH, Imre (red.). A megtorlás szervezete. A politikai rendőrség ájjászervezése és működése 1956-1962. (Intézménytörténeti tanulmányok). Budapest : Állambiztonsági Szolgálatok Történeti Levéltára - L’Harmattan Kiadó, 2013, s. 548. 21 Vid: BARÁTH, Magdolna. A politikai rendőrség újjászervezése 1956 után. Történelmi Szemle, 2008, č. 4, s. 535-563. 22 ABS, f. I. Správa MV, č.zv. 80353 - Maďarsko, operatívna korešpodence; s.n. Výpis ze zprávy s. Orlovskeho z Bp. 5. 7. 1957. Po vzniku MV v roku 1953 Gyula Gazdik sa stal náčelníkom maďarskej rozviedky. Vid.: TÓTH, Eszter. A politikai és gazdasági hírszerzés szervezettörténete 1945-1990. In CSEH - OKVÁTH. (red.). A megtorlás..., s. 394.; PALASIK, M. A BM II/3..., s. 52. 23 Ministerstvo zahraničných vecí ho formálne odvolalo 1.10.1958. 6. októbra sa rozlúčil od svojich maďarských kolegov, následne odcestoval do Bratislavy, kde prevzal svoj plat a kľúče od služobného bytu v Prahe. 24 Na základe správy o návšteve z 23.12.1956 okrem Jindru členov delegácie tvoril s. Drábek, Merik a Oliva.
