Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
74 László Bukovszky že oproti pôvodným predstavám a vzhľadom na medzitým zmenenú situáciu, pricestoval do Budapešti s úplne inými úlohami už pred 4. novembrom 1956. Potvrdzujú to hlásenia šéfa rozviedky, už spomínaného Jaroslava Millera, podávané ministrovi vnútra a zachované od 2. novembra 1956, ktoré dostával priebežne od „našich súdruhov v Budapešti“.10 Dá sa predpokladať, že Nezval bol do Budapešti vyslaný začiatkom novembra 1956. Rezident ovládajúci maďarčinu, nemčinu a ruštinu11 dostal pozíciu III. tajomníka československého veľvyslanectva v Budapešti s krytím ministerstva zahraničných vecí. Pracovníci veľvyslanectva ho prijali s nevôľou a s pomerne značnou nedôverou aj napriek tomu, že prišiel ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí.12 Na čele rezidentúry plnil Nezval svoje spravodajské úlohy nezávisle od veľvyslanectva. Z toho občas vznikali i nepríjemnosti, nakolko sa viackrát stalo, že nový veľvyslanec Rudolf Viktorin „z nepozornosti“ otvoril zásielky, ktoré boli určené jemu.13 Spočiatku býval v jednom budínskom hoteli, lebo na veľvyslanectve nemali preňho k dispozícii voľný služobný byt. Jeho manželka prišla za ním do Budapešti pred vianočnými sviatkami, no ich bytový problém sa podarilo vyriešiť až neskôr, na jar roku 1957, pridelením služobného bytu. Podstata Nezvalovej misie sa ešte výraznejšie prejavovala v súvislosti s konsolidáciou maďarských udalostí a v dôsledku zvýšenej aktivity Československa v tomto procese. Na základe počtu hlásení podávaných Millerovi možno konštatovať, že svoju úlohu plnil s veľkým zanietením. Napríklad 4. novembra 1956 pražské ústredie rozviedky prijalo od neho až päť hlásení. Po obsahovej stránke sú jeho hlásenia pri dnešnom čítaní objektívne, podľa pražskej centrály však boli pomerne nepresné. Popri monitorovaní všeobecnej vnútropolitickej situácie a sledovaní revolučných udalostí jednou z jeho dôležitých úloh bolo dohliadať na ostatné aktivity zamestnancov československého veľvyslanectva a obchodného zastupiteľstva. Po jeho príchode československá rozviedka zrušila kontrarozviedkovú ochranu veľvyslanectva a obchodnej expozitúry. V týchto dvoch inštitúciách pracoval pomerne značný počet diplomatov, úradníkov a iných zamestnancov. Podľa Nezvalovho hlásenia z apríla 1957 malo vyslanectvo celkom 33 a obchodná expozitúra až 38 zamestnancov.14 Ako rezident riadil viacero spolupracovníkov. Koncom januára 1957 náčelník Hlavnej správy kontrarozviedky plk. 10 ABS Praha, f. I. Správa MV, č. zv. 80353 - „Maďarsko, operatívna korešpodence“; č.sp. I. Správa MV ČSR, č.j. A/l-00993/21-56; Hlásenie plk. Jaroslava Millera ministrovi vnútra Rudolfovi Barákovi. Hlásenie bolo zaslané aj Karolovi Klímovi, námestkovi ministra vnútra. 11 ABS Praha, f. I. Správa MV, č. 38 498 NEZVAL - osobný zväzok. Na základe osobného dotazníka z roku 1971. 12 HAĽKO, J. Československé veľvyslanectvo..., s. 317. 13 O nesprávnom postupe veľvyslanca Rudolf Barák informoval Václava Davida, ministra zahraničných vecí. 14 ABS Praha, f. 1. Správa MV, č. zv. 80353 - „Maďarsko, operatívna korešpodence“; s.n., Výpis ze zprávy s. Nezvala zBp. 17.4.1957
