Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
V. Asistencia štátnej bezpečnosti pri maďarskej revolúcii roku 1956 73 úrovni rezidentúr iba v západných krajinách.6 Výnimočnosť tohto kroku je o to väčšia, že československá civilná kontrarozviedka - nie rozviedka! - zriadila svoje rezidentúry v socialistických krajinách až začiatkom 70. rokov.7 Kŕováček sa po výbere zúčastnil viacmesačného aktívneho doškoľovania/výcviku v pražskej centrále rozviedky. Ešte počas výcviku, 16. októbra 1956, náčelník hlavnej správy rozviedky plk. Jaroslav Miller predložil Barákovi písomný návrh na vyslanie rezidenta Kŕováčka s krycím menom Nezval (od roku 1957 figuruje takmer výlučne s priezviskom Dekan) do Budapešti.8 Písomný návrh obsahoval koncept Barákovho listu ministrovi vnútra Lászlóovi Pirosovi, v ktorom stručne v troch bodoch zhrnul potrebu vyslania rezidenta do Budapešti a jeho úlohy. Popri zmienených dvoch úlohách Dekanovou úlohou bolo zabrániť „prípadnému nedôstojnému správaniu“ československých občanov v Maďarsku, „ktorým by narušili dobrý vzťah medzi dvoma krajinami“. Podľa konceptu listu Barák požiadal Pirosa, aby, pokiaľ nemá výhrady proti Nezvalovmu vyslaniu a jeho príchodu plánovanému na 4. novembra 1956, určil vyššieho dôstojníka, kontaktnú osobu z maďarskej strany.9 Predpokladáme, že zriadenie legálnej rezidentúry bolo medzi dvomi partnermi už predtým prerokované. Legalizovanie plánovaného vycestovania Nezvala však prepísala akcelerácia udalostí v Budapešti. Barák zadržal list písaný Pirosovi a pozastavil prechodne i Nezvalovu misiu, o čom dňa 26. októbra 1956 informoval aj Millera. Vypuknutie revolúcie dňa 23. októbra spôsobilo obrovské zemetrasenie na maďarskom ministerstve vnútra. Minister vnútra László Piros počas udalostí stratil podporu Strany maďarských pracujúcich (MDP) a predsedu vlády Imreho Nagya, dokonca dňa 26. októbra nebol menovaný ani do vlády a utiekol do Sovietskeho zväzu. Je pravdepodobné, že za Barákovým rozhodnutím stála strata Pirosovho politického vplyvu. Hoci v tom čase ešte chýbal formálny súhlas prijímajúcej strany s príchodom rezidenta, séria udalostí v Budapešti a na vidieku si vyžiadala, aby Barák a prostredníctvom neho predsedníctvo KSČ disponovalo adekvátnymi informáciami z Maďarska. Presný termín Nezvalovho príchodu do Budapešti nepoznáme, avšak všetko nasvedčuje tomu, 6 Československá rozviedka v roku 1953 začala budovať svoje rezidentúry. V roku 1955 už existovali v Nemeckej Spolkovej Republike, v Rakúsku, vo Francúzsku, vUSA, vo Velkej Británii a v Argentíne. Vid: DVOŔÁKOVÄ, Jiŕina. Historie a vývoj československého civilního zpravodajství se zametením na rozvédku (1919-1990). Praha: ÚZSI, 2014, s. 99-101. 7 BLAŽEK, Petr. Rezidentura FMV v Sovétském svazu. Postavení, činnost a personálni obsazení v roce 1989. In: GRÚŇOVÁ, Alexandra (red.). Aktivity NKVD/KGB a ich spolupráca s tajnými službami v strednej a východnej Európe 1945-1989. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2008, s. 236-237.; Zásady činnosti rezidentúr II. Správy FMV (Kontrarozviedka) upravoval pokyn ministra vnútra Radka Kasku zo dňa 16.12.1970. 8 Plk. Jaroslav Miller (1914-1979) stál na čele čsl. rozviedky od 1.10.1953 do roku 1961.0 niečo neskoršie z dôvodu porušenia socialistickej zákonitosti mu odňali hodnosť a prepustili zo služieb MV ČSR. Vid: DVOŔÁKOVÁ, J. Historie a vývoj..., s. 96.; ŽÄČEK, Pavel. Menší setra 1-11. Vznik a vývoj První správy ministerstva vnitra 1953-1959. Brno : Prius, 2004. 9 ABS Praha, f. I. Správa MV, č. 38 498 NEZVAL - osobný zväzok; MV Praha, č. A/l-01602/61-1956; list plk. Millera R. Barákovi.
