Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
72 László Bukovszky Československé stranícke vedenie sledovalo na jar 1956 rozbehnutý otvorený spoločenský diškurz a vnútrostranícke napätie v Maďarsku s obavami. Po 23. októbri sa KSČ rozhodla pristúpiť v súvislosti s revolúciou a bojom za slobodu k viacerým konkrétnym krokom, v realizácii ktorých hrala Štátna bezpečnosť veľmi dôležitú úlohu.2 Táto štúdia sa pokúša v krátkosti osvetliť tri z nich. Nástup československej rozviedky Prvý človek československého straníckeho vedenia Antonín Novotný a jeho užší okruh sledovali aktuálne maďarské spoločenské a vnútropolitické udalosti roku 1956 z viacerých zdrojov. Medzi najdôležitejšie informačné kanály patrili pravidelné hlásenia československej ambasády v Budapešti3, prichádzajúce na príslušné oddelenie ministerstva zahraničných vecí, na čele ktorého stála Dr. Marta Gottwaldová Čepičková, jediná dcéra bývalého komunistického vodcu Klementa Gottwalda a manželka bývalého ministra spravodlivosti a neskôr ministra obrany Alexeja Čepičku. Gottwaldová Čepičková zostavovala, podľa obsahu jednotlivých hlásení, osobitné referáty i pre ministra vnútra Rudolfa Baráka.4 Československé ministerstvo vnútra po akcelerácii udalostí v Budapešti a na madär-skom vidieku už nepovažovalo spravodajskú a pramennú hodnotu hlásení veľvyslanca Štefana Majora za dostatočnú, preto sa snažilo realizovať svoje predstavy v polovici roku 1956 cez spravodajskú službu Štátnej bezpečnosti (I. Správa MV ČSR). Koncom mája roku 1956 Rudolf Barák schválil vyslanie npor. Vladislava Kŕováčka s diplomatickým pasom, aby zo strany rozviedky ako III. tajomník veľvyslanectva vo funkcii rezidenta zabezpečil spravodajskú ochranu budapeštianskej ambasády a československých štátnych občanov v Maďarsku.5 Zatiaľ nie je jasné, či Barák pristúpil k takému výnimočnému kroku z vlastného rozhodnutia, alebo nie. Táto otázka je dôležitá i z toho dôvodu, lebo do tej doby bola československá rozviedka prítomná na 2 O opatreniach štátnej bezpečnosti vid: BUKOVSZKY, László. Október szlovákiai recepciójának tükröződése a (cseh) szlovák állambiztonsági iratokban. In RAINER, János - SOMLAI, Katalin (red.). Az 1956-os forradalom visszhangja a szovjet tömb országaiban. Évkönyv XIV. 2006-2007. Budapest : 1956-os Intézet, 2007, s. 335-347; BUKOVSZKY, László. Štátna bezpečnosť a maďarská revolúcia v roku 1956. In IVANIČKOVÁ, Edita - SIMON, Attila (red.). Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko. Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia. Šamorín - Bratislava : Fórum inštitút pre výskum menšín - Historický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006, s. 75-81. 3 Vid: HAĽKO, Jozef. Československé veľvyslanectvo v Budapešti v kontexte maďarskej revolúcie roku 1956. In Historický časopis, 63, 2015, č. 2., s. 313-332. 4 ABS Praha, f. I. Správa MV, č.zv. 80 353 - „Maďarsko, operatívna korešpodence“; MZV Praha, č.j. 015.231/56- ELD/1.; Napr. Marta Gottwaldová Čepičková 5. 9. 1956 predložila Rudolfovi Barákovi správu o maďarsko-juhoslovanských vzťahoch a o rehabilitácie bývalých členov komunistickej strany. 5 ABS Praha, f. I. Správa MV, č. 38 498 NEZVAL - osobný zväzok. Vladislav (Ladislav) Kŕováček (Dekan) sa narodil 25.9.1924 v Mladej Boleslavi.
