Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
[V.] László Bukovszky Asistencia štátnej bezpečnosti pri maďarskej revolúcii roku 1956 Rok 1953 je medzníkom v ďalšom smerovaní východoeurópskych totalitných štátov, ktoré svojou sériou udalostí logicky vedie k udalostiam roku 1956. Po smrti Stalina a československého komunistického vodcu a prezidenta republiky Klementa Gottwalda postoje štátostrany, v dôsledku vynútenej sebakritiky, ukazujú v Maďarsku a Československu viacero súbežných znakov. Napriek zvýšeným očakávaniam nedošlo k významnejším zmenám politického kurzu: tie boli buď pozastavené - viď krátkodobé zotrvanie Imreho Nagya vo funkcii predsedu vlády - alebo neboli ani započaté - viď totálnu pasivitu v radoch Komunistickej strany Československa. Promoskovské vedenie oboch strán sa snažilo podľa sovietskeho vzoru uplatniť väčšiu kontrolu nad nadmernou mocou štátnej bezpečnosti. V rétorike Prahy a Budapešti to znamenalo, že československá Štátna bezpečnosť, resp. maďarské ÁVH - ktoré dovtedy fungovali ako samostatné ministerstvá - boli začlenené do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra. Tento krok sa zvykne hodnotiť ako jeden z výsledkov destalinizačného procesu v Československu a to isté platí pre Maďarsko. Na jar 1956 sa zložky štátnej bezpečnosti týchto dvoch štátov nachádzali v úplne odlišnom postavení. Zatiaľ čo sa Štátna bezpečnosť v Československu tešila pevnej dôvere straníckeho vedenia, maďarské ÁVH, ktoré bolo de jure už v roku 1953 zrušené, bolo obklopené vo vnútri strany nedôverou a v maďarskej spoločnosti nenávisťou.1 1 GYARMATI, György. A politikai rendőrség (ÂVH) útja 1956-hoz. In OKVÁTH, Imre (ed.). ÁVH - Politika - 1956. Politikai helyzet és az állambiztonsági szervek Magyarországon, 1956. Budapest : Állambiztonsági Szolgálatok Történeti Levéltára, 2007, s. 77-83.
