Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
64 Árpád Popély a od socialistických princípov výstavby spoločnosti“. Od tohto času dovtedajšie pozitívne ladené správy vystriedali spravodajstvá o narušení jednoty robotníckej triedy, o zosilnení postavenia „reakčných síl“, o vyčíňaní „horthyovských a fašistických dôstojníkov“, pogromoch proti komunistom, znovuzrodení maďarského revizionizmu a o všeobecnom chaose v Maďarsku. Vyhlásenie Imreho Nagya o vystúpení Maďarska z Varšavskej zmluvy obežník z 2. novembra už dokonca doplnil o falošnú správu, podľa ktorej maďarská vláda „začína vyjednávať s niektorými západnými kapitalistickými krajinami a prosí ich o ochranu a pomoc“, čo je dôkazom toho, že predseda maďarskej vlády „stojí na strane kontrarevolúcie“.39 Zmenená situácia v posledných októbrových dňoch nútila vedenie KSČ k zintenzívneniu kampane proti povstaniu a v súvislosti s tým k opätovnej mobilizácii ľudových milícií, ako aj k zvolaniu krajských a okresných aktívov. ÚV KSČ vyzvala 31. októbra v mimoriadnom rozkaze ľudové milície na obranu socialistického režimu. V rozkaze sa nezabudlo poukázať na to, že „kontrarevolučné bandy“ v Maďarsku sú zložené z bývalých príslušníkov Strany šípových krížov a bývalých dôstojníkov „horthyovskej fašistickej armády“ a ich povstanie - ako tomu nasvedčujú aj udalosti z posledných dní - bolo už dlhšiu dobu pripravované.40 K zvolaniu krajských a okresných aktívov došlo na základe rozhodnutia sekretariátu ÚV KSČ z 30. októbra. Aktívy, ktorých sa okrem funkcionárov strany zúčastnili aj ministri, povereníci, poslanci Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady a zástupcovia rôznych masových organizácií, závodov a podnikov, sa uskutočnili 31. októbra najprv na krajskej úrovni, potom na okresnej a nakoniec na úrovni miestnych organizácií, pričom sa konali prakticky vo všetkých obciach a pracoviskách v krajine. Rečníci sa na jednotlivých schôdzach popri odsúdení vývoja v Maďarsku prioritne venovali aj suezskej kríze, poukazujúc na ich súvislosti, interpretujúc ich ako dlho plánovaný, koordinovaný útok „reakčných síl“. Aktívy sa bez výnimky skončili zdôraznením potreby zvýšenej bdelosti a ostražitosti, ako aj vyjadrením lojality voči strane a Sovietskemu zväzu.41 Zmenu hodnotenia situácie v Maďarsku a rétoriky vedenia KSČ, samozrejme, nemožno oddeliť od rozhodnutia sovietskeho vedenia z 31. októbra o novej vojenskej intervencii proti maďarskej revolúcii. Prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný a ministerský predseda Viliam Široký referovali na večernom zasadnutí PB ÚV KSČ 2. novembra o porade v Bukurešti, ktorú zvolal Chruščov a ktorej sa okrem predstaviteľov KSČ zúčastnili aj rumunskí a bulharskí lídri, ktorých Chruščov informoval o plánovanej 39 SNA, ÜV KSS, tajomník Pavol David, k. 2223., a. j. 532., Obežníky ÚV KSČ a ÚV KSS. 40 SNA, ÚV KSS, tajomník Pavol David, k. 2223., a. j. 532., Obežníky ÚV KSČ a ÚV KSS. Rozkaz ÚV KSČ Indovým milicím. 41 Rude právo, 1. novembra 1956. Z krajských aktivû, s. 1.; Pravda, 1. novembra 1956. Hlasy z našich pracovísk, s. 2.
