Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
IV. Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956 65 vojenskej akcii. PB ÜV KSČ po vypočutí správy s intervenciou súhlasilo, dokonca ponúklo aj účasť Československa v nej. Ako to bolo sformulované v prijatom uznesení, PB ÚV KSČ súhlasí s tým, „aby boli uskutočnené všetky nutné opatrenia na udržanie ľudovodemokratického zriadenia v Maďarsku, a v prípade potreby s nimi nielen súhlasíme, ale tiež sa ich aktívne zúčastníme”.42 Táto posledná časť vety v návrhu uznesenia pôvodne nefigurovala, vsunuli ju až dodatočne, sovietska strana však, tak isto ako po 26. októbri, odmietla ponuku Československa a uspokojila sa s uzavretím a posilnením československo-maďarských hraníc. PB ÚV KSČ 2. novembra zároveň poverilo prezidenta republiky Antonína Zápotockého, aby na druhý deň predniesol rozhlasový prejav o situácii v Maďarsku. V rozhlasovom prejave, ktorý bol prerokovaný a schválený vedením strany a ktorý odznel 3. novembra o 13.00, bola situácia v Maďarsku vykreslená tak, že tam „vyčíňa kontrarevolúcia, ktorá rozpútala fašistický biely teror proti pracujúcemu ľudu”. Prejav prezidenta, publikovaný aj v dennej tlači, sa niesol v mimoriadne tvrdom a konfrontačnom duchu a v podstate podával syntézu už skôr sformulovanej oficiálnej interpretácie „kontrarevolúcie“ a slúžil vlastne príprave československej verejnosti na nevyhnutnosť vojenského zásahu v Maďarsku.43 Československo sa síce vojenskej akcie priamo nezúčastnilo, ale súhlasilo s ňou a svojimi vojenskými opatreniami na československo-maďarských hraniciach ju aktívne podporilo a uľahčilo sovietsku intervenciu. PB ÚV KSČ - vo vedomí blížiacej sa vojenskej intervencie - už 2. novembra uložilo ministrovi národnej obrany Bohumírovi Lomskému a ministrovi vnútra Rudolfovi Barákovi, aby zabezpečili „pripravenosť našich ozbrojených síl na obranu československých hraníc”. Zároveň medzi 3. a 7. novembrom povolali na „štvortýždňové vojenské cvičenie“ na Slovensko 14 tisíc záložníkov. Nedôveru moci voči maďarskej a poľskej menšine viac než dosť signalizoval fakt, že povolávali sa výlučne záložníci slovenskej a českej národnosti, Maďari a Poliaci nie.44 42 NA ČR, ÚV KSČ, 02/2, sv. 120, a. j. 151, Zápis ze 151. schúze politického byra ÚV KSČ, konané dne 2. listopadu 1956. 43 Porovnaj BlLEK, Jiŕí - PILÁT, Vladimír. Bezprostrední reakce československých politických a vojenských orgánú na povstání v Maďarsku. In Soudobé dejiny, 1996, roč. 3, č. 4, s. 502.; BARNOVSKÝ, Michal. Maďarská revolúcia... c. d., s. 29. 44 K vojenským opatreniam Československa počas maďarského povstania viď Štaigl, Jan: Vojenské opatrenia na Slovensku v súvislosti s vývojom v Maďarsku na jeseň 1956. In PÚČIK, Miloslav - STANOVÁ, Mária (zost.). Armáda a spoločnosť na Slovensku v kontexte európskeho vývoja 1948 - 1968. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie v Bratislave 17. - 19. septembra 1996. Bratislava : Vojenský historický ústav MO SR, 1997, s. 184-203.
