Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956

IV. Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956 6 3 V Bratislave sa 31. októbra zdržiaval aj maďarský minister zahraničných vecí Imre Horváth, ktorý však neprišiel do Československa ako utečenec, ale ako vedúci maďar­skej delegácie, ktorá sa chystala zúčastniť zasadnutia OSN, z Viedne sa však napokon vrátila späť. V zhode s Kossom sa zmieňoval o Gerôovi odsudzujúco, Imreho Nagya sa však ešte zastával a československých komunistov uisťoval, že SMP chce Nagya udržať na čele vlády „za každú cenu“. Žiadal, aby predtým, než by vedenie KSČ zaujalo stano­visko v súvislosti s udalosťami v Maďarsku, jednalo s Nagyom a Kádárom a aby „ne­stavali otázky tak, aby mohli byť obrátené proti Nagyovi“.36 Aj on však onedlho opus­til Nagyovu vládu a z Československa sa nevrátil do Maďarska, ale odletel do Moskvy, odkiaľ prišiel do Maďarska už ako člen robotnícko-roľníckej vlády Jánosa Kádára. 4. Obrat v posudzovaní situácie v Maďarsku a Imreho Nagya Ako sme už spomínali, vedenie KSČ bolo zo začiatku dosť zdržanlivé pri hodnotení si­tuácie v Maďarsku a Imreho Nagya a jeho obežníky pre krajské výbory strany do konca októbra spravidla informovali o úspešnom obnovení poriadku. Prinášali faktické správy napríklad o vzniku závodných robotníckych rád a národnej gardy, o ustanovení novej vlády Imreho Nagya vymenovanej 27. októbra, pričom nehodnotili ani ten fakt, že v nej dostali miesto aj politici niekdajšej maloroľníckej strany (Zoltán Tildy a Béla Kovács). V jednom z obežníkov rozposlanom 30. októbra pravdepodobne v skorých poobed­ňajších hodinách sa ešte bezprostredne zdôrazňovalo, že je nevyhnutné „dať podporu Nagyovej vláde a Maďarskej strane pracujúcich“, lebo pád vlády „by mohol uvoľniť cestu k moci buržoázno-nacionalistickým živlom a z krajiny vyhnaným zradcom”.37 Aj list ÚV KSČ pre ÚV SMP a tiež československej vlády pre vládu maďarskú uka­zoval akceptáciu Nagyovej vlády a nového vedenia SMP na čele s Jánosom Kádárom. V oboch listoch, ktoré boh schválené na zasadnutí PB ÚV KSČ 29. októbra a ktoré boli na druhý deň publikované v československej tlači, sa písalo, že strana a vláda vítajú úsi­lie nového maďarského vedenia v záujme zastavenia krviprelievania a zároveň vyslovili presvedčenie, že sa v Maďarsku podarí ochrániť záujmy ľudovodemokratickej moci.38 V hodnotení situácie v Maďarsku a Imreho Nagya však nastal 30. októbra v po­obedňajších hodinách zásadný zlom. Nagyov rozhlasový prejav, v ktorom oznámil zrušenie systému jednej strany, vytvorenie užšieho kabinetu v rámci vlády za účasti zástupcov niekdajších koaličných strán a požiadavku stiahnutia sovietskych oddie­lov z Maďarska, vedenie KSČ vo svojom obežníku datovanom presne o polnoci z 30. na 31. októbra hodnotilo tak, že Nagyova vláda „ustupuje od diktatúry proletariátu 36 KAPLAN, Karel, c. d., s. 454. 37 SNA, ÚV KSS, tajomník Pavol David, s. 2223., a. j. 532., Obežníky ÚV KSČ a ÚV KSS. 38 NA ČR, ÚV KSČ, 02/2, sv. 120, a. j. 148, Zápis ze 148. schúze politického byra ÚV KSČ, konané dne 29. ŕíjna 1956.

Next

/
Thumbnails
Contents