Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
58 Árpád Popély Po príchode Kohléra do Bratislavy vznikol pod jeho vedením na ÚV KSS z členov sekretariátu ÚV, pracovníkov bezpečnosti a armády akýsi štáb, ktorý na základe každodenných správ operatívne riadil činnosť nielen straníckych, ale aj štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Ten zasadal priamo v kancelárii prvého tajomníka Bacílka a jeho členovia sa zúčastňovali aj rokovaní byra ÚV KSS.12 Komunistickým lídrom bolo jasné, že hlavnou hybnou silou povstania v Maďarsku je mládež a vysokoškolskí študenti, preto byro ÚV KSS vyzvalo 29. októbra predsedu Slovenského ÚV Československého zväzu mládeže Martina Rázusa, aby vystupňoval propagandu medzi mládežou. Byro vo svojom uznesení tiež dôrazne upozornilo Rázusa na dôležitosť „masovopolitickej práce“ a zintenzívnenie prijímania maďarskej mládeže do organizácií ČSM.13 Druhou spoločenskou skupinou na Slovensku, ktorej reakcie sa slovenskí komunisti najviac obávali, bola maďarská menšina. Dovoz maďarskej tlače síce zakázali, ale maďarské obyvateľstvo vďaka znalosti jazyka a pravidelnému počúvaniu maďarského rozhlasu a svojich príbuzných v Maďarsku mohlo o tamojšej situácii i tak disponovať informáciami z prvej ruky. Preto nie je náhodou, že vedenie strany považovalo maďarskú menšinu za prvotný rizikový faktor. Byro ÚV KSS preto 29. októbra nariadilo zvolať vedúcich činiteľov Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich (Csemadok) a usmerniť ich, ako majú postupovať pri práci s maďarským obyvateľstvom ohľadom udalostí v Maďarsku.14 Nemáme vedomosť o priamej súvislosti medzi týmito dvomi záležitosťami, ale faktom je, že predsedníctvo ÚV Csemadoku ešte v ten deň, 29. októbra, vydalo vyhlásenie, v ktorom odsúdilo „kontrarevolúciu“ a hodnotilo ju ako imperialistický útok Západu proti maďarskému ľudu a ubezpečilo KSČ a vládu o lojalite maďarských pracujúcich.15 Vedenie KSS v čase revolúcie rozhodlo nielen o prijímaní čím viac mladých Maďarov do ČSM, ale viackrát zdôraznilo aj potrebu získavania Maďarov za kandidátov KSČ. Táto otázka bola prvýkrát nastolená na zasadnutí byra ÚV KSS 25. októbra, keď sa po vypočutí správy o hospodárskej a politickej situácii v Závode Gábora Steinera v Komárne uzniesli na tom, že je potrebné zintenzívniť prijímanie robotníkov maďarskej národnosti do základnej organizácie KSS v lodenici. Byro ÚV KSS k tomu viedol 12 SNA, ÜV KSS, Predsedníctvo, k. 933., a. j. 148., Zápis zo zasadnutia Byra ÚV KSS dňa 29. októbra 1956; BARNOVSKÝ, Michal. Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko. In IVANIČKOVÄ, Edita - SIMON, Attila (red.). Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko. Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia. Šamorín - Bratislava : Fórum inštitút pre výskum menšín - Historický ústav SAV, 2006, s. 30.; MARUŠIAK, Juraj. Maďarská revolúcia 1956 a Slovensko. In „Spoznal som svetlo a už viac nechcem tmu...“Pocta Jozefovi Jablonickému. Bratislava : Veda, 2005, s. 191. 13 SNA, ŰV KSS, Predsedníctvo, k 933., a. j. 148., Zápis zo zasadnutia Byra ÚV KSS dňa 29. októbra 1956. 14 Tamže 15 Pozri Új Szó, 30. októbra 1956. A Csemadok központi elnökségének felhívása, s. 2.; Rudé právo, 31. októbra 1956, Výzva Csemadoku k občanúm maďarské národnosti. Stojíme pevné za stranou a vládou, s. 1.