Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
IV. Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956 59 výkaz k spomínanej správe, z ktorého vyplynulo, že v lodenici nachádzajúcej sa v meste s maďarskou väčšinou tvorili Maďari iba zlomok kandidátov, ktorých od začiatku roka 1956 prijali do základnej organizácie KSS.16 Podobne sa rozhodol aj sekretariát ÚV KSS na svojom zasadnutí 2. novembra, keď prijal uznesenie o tom, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie v záujme získavania ďalších robotníkov a roľníkov najmä z radov maďarskej národnosti za kandidátov strany.17 Spomínané rozhodnutia boli odôvodnené dvomi faktormi. Jednak to bol skutočne nízky počet členov ČSM a KSČ maďarskej národnosti, na druhej strane nádej a snaha komunistického vedenia, že prostredníctvom ČSM a strany bude môcť efektívnejšie kontrolovať maďarské obyvateľstvo a tým bude môcť predchádzať akýmkoľvek nežiaducim prejavom zo strany maďarskej menšiny. Vedenie KSČ počas maďarskej revolúcie rozhodlo aj o doplnení orgánov štátnej bezpečnosti Maďarmi, ako aj o potrebe rozšírenia siete tajných agentov na juhu Slovenska. Do pražského i bratislavského straníckeho ústredia prichádzalo dennodenne množstvo situačných správ aj počas revolúcie, aj po jej potlačení. Pochádzali nielen od agentov štátnej bezpečnosti, ale aj od krajských výborov strany, krajských prokuratúr, armády, ba dokonca aj od rôznych spoločenských organizácií. Vedenie tak malo aktuálne a veľmi presné informácie o názore jednotlivých skupín spoločnosti na dianie v Maďarsku. Vcelku však bolo vedenie strany so správami prichádzajúcimi z južných okresov Slovenska nespokojné, predovšetkým s tými, ktoré svedčili o nálade maďarského obyvateľstva, preto sekretariát ÚV KSS na svojom zasadnutí 2. novembra dal súhlas na to, aby ministerstvo vnútra vykonalo pre službu v štátnej bezpečnosti nábor nových pracovníkov ovládajúcich maďarský aj slovenský jazyk.18 Ako to bolo konštatované v správe o výsledkoch náboru, ktorú si PB ÚV KSČ vypočulo na svojom zasadnutí 27. decembra, značná časť maďarského obyvateľstva neovláda slovenčinu, pričom pracovníci okresných oddelení ministerstva vnútra na južnom Slovensku nehovoria po maďarsky, v dôsledku čoho „nie je vybudovaná spoľahlivá agentúrna operatívna sieť, ktorá by aspoň signalizovala nálady, prípadne nepriateľskú činnosť medzi maďarským obyvateľstvom“. V záujme odstránenia tohto neželaného stavu sa ministerstvo vnútra pustilo do mimoriadneho náboru, v rámci ktorého vybralo 494 „strane a ľudovodemokratickému zriadeniu oddaných“ kandidátov maďarskej národnosti. Zväčša to boli pracovníci alebo funkcionári okresných výborov KSS, okresných národných výborov alebo rôznych masových organizácií. Z nich však do služby nakoniec nastúpilo len 53 osôb, ostatní z rôznych dôvodov odmietli službu v orgánoch ministerstva vnútra.19 16 SNA, ÚV KSS, Predsedníctvo, k. 932., a. j. 147., Zápis zo 42. schôdzky Byra ÚV KSS, konanej 25. októbra 1956. 17 SNA, ÚV KSS, Sekretariát, k. 143., a. j. 43., Zápis zo 43. schôdzky Sekretariátu ÚV KSS, 2. XI. 1956. 18 Tamže 19 NA ČR, ÚV KSČ, 02/2, sv. 125, a. j. 160, Nábor osob ovládajících maďarský jazyk pro službu na OO MV na jižním Slovensku.
