Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
IV. Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956 55 strán východného bloku, ale nakoniec sa ho zúčastnili len predstavitelia NDR, Československa a Bulharska. Podľa súhrnnej správy Novotného ich Chruščov podrobne informoval o udalostiach v Maďarsku a o tamojšom sovietskom vojenskom zásahu, pričom nezamlčal ani zodpovednosť Ernőa Gerőa a vedenia Strany maďarských pracujúcich (SMP) za vzniknutú situáciu, povstanie však označil za „puč“ a povstalcov dôsledne za „banditov“. PB ÚV KSČ vyjadrilo súhlas so sovietskym postupom, respektíve s Chruščovovým hodnotením situácie, poverilo sekretariát ÚV KSČ ohľadom prijatia prípadných nutných opatrení a ministrovi vnútra Barákovi nariadilo, aby na československo-maďarských hraniciach uskutočnil „príslušné“ opatrenia.4 PB ÚV KSČ za normálnych okolností zasadalo väčšinou len raz týždenne, 26. októbra ho však vzhľadom na mimoriadnu situáciu zvolali už tretíkrát počas troch dní. Na zasadnutí si prítomní vypočuli ďalšiu správu prvého tajomníka Novotného a ministra vnútra Baráka o situácii v Maďarsku a o jej ohlase v Československu a uzniesli sa na tom, že na štátny sviatok 28. októbra vyhlási ministerstvo vnútra stopercentnú pohotovosť svojich ozbrojených zložiek a v prípade potreby vyhlásia pohotovosť aj pre ľudovú milíciu. Nariadili „venovať pozornosť redakciám časopisov a novín, najmä pokiaľ ide o ohlas udalostí v Maďarsku a Poľsku, a zabezpečiť, aby články mali správnu líniu“. Jedno z uznesení PB ÚV KSČ vyjadrilo aj to, že po línii ministerstva vnútra v ZSSR treba konzultovať „možnosť vyslania dobrovoľníckych oddielov do Maďarska“, čím prakticky ponúkli účasť Československa v ozbrojenom potlačení maďarského povstania. Zorganizovaním „dobrovoľníckych jednotiek“ v prípade sovietskeho súhlasu by boli poverili člena ÚV KSČ maďarskej národnosti Istvána Fábryho, niekdajšieho interbrigadistu zo španielskej občianskej vojny, ale nakoľko sovietska strana nemala o pomoc Československa záujem, československá účasť na ozbrojenom zásahu v Maďarsku sa ani v októbri, ani začiatkom novembra neuskutočnila. Medzi návrhmi uznesení bolo aj to, aby do pohraničných oblastí Maďarska vyslali československú rozviedku, čo však vedenie strany nakoniec zamietlo.5 PB ÚV KSČ kládlo mimoriadne velký význam organizovaniu ideologickej kampane proti „kontrarevolúcii“ a v rámci nej - ako na to poukazujú jeho uznesenia - aj informovaniu a rozdávaniu pokynov jednak pre tlač, na druhej strane pre nižšie stranícke orgány. Šéfredaktorov jednotlivých novín, hlavne straníckych, denne inštruovali o ich úlohách buď telefonicky, alebo osobne, privolaním do pražskej alebo bratislavskej straníckej centrály. Počas celého obdobia revolúcie bolo zaužívanou praxou, že krajské výbory KSČ a ÚV KSS pravidelne dostávali obežníky pražskej centrály o situácii v Maďarsku a o stanovisku ústredia k udalostiam. Samotný postup nebol 4 NA ČR, ÚV KSČ, 02/2, sv. 120, a. j. 150, Zápis ze 150. schúze politického byra ÚV KSČ, konané dne 25. ŕíjna 1956. 5 NA ČR, ÚV KSČ, 02/2, sv. 119, a. j. 146, Zápis ze 146. schúze politického byra ÚV KSČ, konané dne 26. ŕíjna 1956.
