Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
56 Árpád Popély nový, jeho rozmery a intenzita však prekonali všetky predchádzajúce. Bezprostredný pocit ohrozenia a rýchlo sa meniaca situácia totiž v tomto prípade vyžadovali, aby nižšie stranícke orgány boli oboznámené s novými správami a so svojimi úlohami viackrát, často aj tri- či dokonca štyrikrát denne. Obežníky označujúce povstanie v Maďarsku od začiatkov za „kontrarevolučný puč“ boli do konca októbra skôr optimistické a svedčili o presvedčení straníckych lídrov, že maďarská vláda a vedenie SMP sú schopné situáciu zvládnuť a držať pod kontrolou. Takmer všetky obežníky informovali o úspešnom pokračujúcom likvidovaní „kontrarevolučných bánd“ a vyzdvihovali jednotu československého ľudu a jeho podporu strany, zároveň však nepretržite zdôrazňovali aj potrebu bdelosti a ostražitosti.6 Len čo sa krajské výbory s obsahom obežníkov oboznámili, okamžite o nich informovali aj okresy a tie zas funkcionárov jednotlivých miestnych straníckych organizácií. Obežníky straníckej centrály a jej stanovisko sa tak dostali k najnižším štruktúram strany už o niekolko hodín. Paralelne s tým sa v závodoch a na rôznych pracoviskách konali verejné schôdze, na ktorých - spravidla za účasti stranou vyslaných inštruktorov - boli prijaté kolektívne rezolúcie odsudzujúce maďarskú „kontrarevolúciu“. Rezolúcie boli zaslané pražskému a bratislavskému ústrediu strany, vláde alebo aj sovietskemu veľvyslanectvu v Prahe. K prijatiu týchto rezolúcií, účelom ktorých bolo demonštrovať jednotu československej spoločnosti a vyjadriť podporu komunistickej strane, došlo na základe pokynov a podľa smerníc komunistického vedenia. Do polovice novembra dostalo vedenie strany spolu zhruba osemnásťtisíc rezolúcií,7 v ktorých popri odsúdení „kontrarevolúcie“ a vyjadrení solidarity s maďarským ľudom dostali kľúčovú úlohu prejavy lojality voči československej vláde a vedeniu strany, ako aj voči Sovietskemu zväzu. Rezolúcie predstavovali jeden z najdôležitejších prvkov protirevolučnej propagandy, preto počnúc 25. a 26. októbrom ich zverejňovali aj na stránkach československých denníkov a týždenníkov, medzi nimi aj na stránkach novín vychádzajúcich v maďarskom jazyku.8 6 Slovenský národný archív, Bratislava (ďalej: SNA), Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ďalej: ÚV KSS), tajomník Pavol David, k. 2223., a. j. 532., Obežníky ÚV KSČ a ÚV KSS. 7 KAPLAN, Karel, c. d., s. 465. 8 Viďnapr. Rudé právo, 25. októbra 1956. Na aktivech vyjadŕují komunisté pevnou jednotu, bdëlost a ostražitost, vérnost proletáŕskému internacionalismu, s. 1.; Pravda, 25. októbra 1956. Hlasy našich pracujúcich k udalostiam v Maďarsku, s. 2.; Oj Szó, 26. októbra 1956. Dolgozóink gyűléseken nyilvánítják ki szilárd egységüket, éberségüket és hűségüket a proletár internacionalizmushoz, s. 1.
