Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IV. Árpád Popély: Praha, Bratislava a maďarská revolúcia roku 1956
54 Árpád Popély pomocou ktorej sa podarilo predísť akýmkoľvek vážnejším nepokojom. V nasledovnej štúdii si zhrnieme reakcie Prahy a Bratislavy, menovite to, aké kroky podnikli k zabráneniu rozšírenia revolúcie do Československa, na podporu prosovietskych síl a Kádárovej vlády v Maďarsku, ako hodnotili ohlas revolúcie v Československu a ktoré otázky ich počas revolúcie a po jej krvavom potlačení najviac zamestnávali. 1. Reakcia pražského ústredia strany na revolúciu v Maďarsku Praha aj Bratislava reagovali na udalosti v Budapešti z 23. októbra rýchlo a rozhodne a na druhý deň v skorých poobedňajších hodinách ihneď zasadlo tak pražské, ako aj bratislavské vedenie strany. Udalostiam pripisovali takú velkú dôležitosť, že na zasadnutie politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (PB ÚV KSČ) pozvali aj členov sekretariátu ÚV KSČ. Na zasadnutí, ktoré sa konalo o 14.00 hodine, chýbal len prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný a prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) Karol Bacílek. Novotný už v skorých ranných hodinách odcestoval do Moskvy, aby sa zúčastnil rokovania zvolanom generálnym tajomníkom KSSZ Nikitom Chruščovom, na ktorom mali prerokovať situáciu v Poľsku, avšak nakoniec sa venovali hlavne Maďarsku, Bacílek bol na zasadaní byra ÚV KSS v Bratislave. Tri a pol hodinové rokovanie PB ÚV KSČ viedol v neprítomnosti Novotného prezident republiky Antonín Zápotocký. O udalostiach v Maďarsku informoval minister vnútra Rudolf Barák, na základe čoho zúčastnení podnikli prvé kroky na posilnenie československo-madárských hraníc a na zorganizovanie protirevolučnej propagandy. Schválili opatrenia ministra vnútra ohľadom mobilizácie útvarov ministerstva vnútra na Slovensku, nariadili informovanie straníckych orgánov a tlače, kde sa popri vysvetlení príčin udalostí mala vyzdvihnúť najmä správnosť politiky KSČ, úspechy československého hospodárstva, potreba bdelosti a ostražitosti, upevnenia proletárskeho internacionalizmu, ako aj neochvejné priateľstvo so Sovietskym zväzom a s ostatnými ľudovo-demokratickými krajinami. Medzi prijaté uznesenia sa dostalo aj ustanovenie, že o programoch vyhlásených Gomulkom a Imrém Nagyom „zatiaľ nezaujať verejné stanovisko“, čo nasvedčuje tomu, že účastníci zasadnutia už mohli byť informovaní o rokovaní v Moskve, kde Chruščov upozornil na zdržanlivosť ohľadne hodnotenia situácie v tlači.2 Novotný sa z Moskvy vrátil v noci na 25. október. Výsledky rokovania zhrnul v obsiahlej správe ešte počas nočných hodín3 a v ten deň ich predniesol aj na mimoriadnom zasadnutí PB ÚV KSČ. Na zasadnutie v Moskve boli pozvaní všetci lídri komunistických 2 Národní archív České republiky, Praha (ďalej: NA ČR), Ústrední výbor Komunistické strany Československa (ďalej: ÚV KSČ), 02/2, sv. 120, a. j. 147, Zápis ze 147. schuze politického byra ÚV KSČ, konané dne 24. ŕíjna 1956. 3 NA ČR, ÚV KSČ, Antonín Novotný, 07/16, 133. d., Zpráva o jednání na ÚV KSSS.
