Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
III. 1956: symboly, akcenty, interpretácie 49 režime známy fenomén kriminalizácie - prekvalifikovania činu s politickou motiváciou na čin kriminálny. Otázka, do akej miery sa takéto obžaloby z kriminálnych činov zakladajú na skutočnosti, vyvolala i značnú odbornú diskusiu.26 Druhý problémový okruh definovania rozsahu retribučných súdnych procesov súvisí s datovaním konca retorzií. Drvivá väčšina súdnych procesov, ktoré sa začali pre účasť v revolučných udalostiach roku ’56, prebiehala v rokoch 1957 až 1959. Prvá čiastočná amnestia bola vyhlásená začiatkom jari 1959. Ukončenie procesu s Imrém Nagyom, kapitulácia spoločnosti, medzinárodný ohlas retorzií, nové politické úlohy, ako napr. nútená kolektivizácia v poľnohospodárstve, ako aj intenzívna prítomnosť orgánov ministerstva vnútra v každodennom živote občanov orientovali Kádárov režim, zainteresovaný na konsolidovaní moci, na zmiernenie otvoreného masového násilia. To zďaleka neznamenalo, že sa režim úplne zriekol použitia donucovacích prostriedkov: politické súdne procesy prebiehali aj potom, a to aj s účastníkmi udalostí roku 1956. Posledný trest smrti v súvislosti s pomstou za rok ’56 je datovaný z roku 1961. V tomto roku dňa 26. augusta bol popravený vedúci a viacerí členovia najväčšej budapeštianskej povstaleckej skupiny. Ukončenie retorzií sa zvykne najčastejšie spájať s tzv. velkou amnestiou vyhlásenou Jánosom Kádárom v roku 1963. Udelenie všeobecnej amnestie politickým väzňom bolo totiž jednou z podmienok stiahnutia maďarskej otázky z agendy OSN. Vieme však, že hoci v tom čase bolo mnoho ľudí prepustených, značná časť ozbrojených povstalcov, ktorí bojovali na barikádach, zostala vo väzení. Nariadenie sa nevzťahovalo na recidivistov a na povstalcov, ktorých komunistická moc vyhlásila za obyčajných kriminálnikov - na ozbrojených povstalcov, ktorí boli obžalovaní a odsúdení za trestný čin vraždy. Vyhlásenie všeobecnej amnestie medzinárodne prinieslo Kádárovi značný diplomatický úspech, pričom v skutočnosti mnohí účastníci revolúcie boli prepustení z väzenia až v 70. rokoch. Napríklad jeden z uväznených, ktorý bol obžalovaný v poslednom súdnom procese, kde bol vynesený rozsudok smrti, bol prepustený po 15 rokoch väzenia. Ďalší dvaja, ktorí boli odsúdení na doživotie, sa už toho nedožili, obidvaja zomreli vo väzení začiatkom 70. rokov. Tu je na mieste upriamiť pozornosť na ďalší aspekt retorzií, ktorý vlastne už prekračuje rámec tejto tematiky, no ktorý v odborných kruhoch vyvolal značnú diskusiu práve v súvislosti s najznámejšími súdnymi procesmi. Medzi najdôležitejšie zdroje k dejinám revolúcie a následných retorzií totiž patria dokumenty vytvorené orgánmi moci, ktorá potlačila revolúciu. Do akej miery zodpovedajú skutočnosti? Možno zrekonštruovať revolúciu ’56 na základe súdnych spisov? Možno písať o revolúcii len na základe príbehov, ktoré retribučné súdnictvo vyselektovalo a pretvorilo podľa svojich 26 KISS, Réka - KISS M., Sándor. A csalogány elszállt. Tóth Ilona tragikuma. Budapest : Kairosz Kiadó, 2007., SZAKOLCZAI, Attila. Gyilkosság különös kegyetlenséggel. A Tóth Ilona és társai per komplex vizsgálata. Budapest : BFL, 2016.
