Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
50 Réka Kiss špecifických hľadísk a potrieb?27 A to predovšetkým podľa potreby čo najpresvedčivejšie ukázať, že všetko, čo sa v roku 1956 dialo, bola kontrarevolúcia. Účinnosť propagandy bola známa i politickým objednávateľom retorzií. Vytvorením antimýtu roku ’56 pomocou fotografií prezentujúcich brutalitu revolúcie a súdnych procesov, ktoré túto brutalitu mali potvrdiť, sa pokúšali zapojiť do pretekov o interpretáciu a využitie revolúcie. Adresátom popri maďarskej spoločnosti bola predovšetkým medzinárodná verejnosť. 4. Vplyv roku ’56 V tomto bode by som chcel nadviazať na tých, ktorí sa pýtajú na medzinárodné hodnotenie maďarskej revolúcie a jej vplyv na svetovú politiku. V dejinách Sovietskeho zväzu bola maďarská revolúcia prvým „klincom do rakvy“, alebo skôr „svorníkom“, inými slovami: posilnila sovietsky systém či dlhodobo viedla k jeho pádu? Dokumenty, ktoré sa dostali na verejnosť, svedčia o tom, že európsky status quo vytvorený po ukončení druhej svetovej vojny, bipolárne usporiadanie sveta a rozpor medzi USA a Sovietskym zväzom v rozhodujúcej miere determinovali osud východo-stredného regiónu Európy a v rámci neho aj výsledok maďarskej revolúcie. Trošku zjednodušene: „rozvrat v ríši“ bol pre západné vlády nielen neočakávaný, ale i nepríjemný.28 Rok ’56 jednoznačne ukázal, že západný svet akceptoval rozdelenie Európy. Súčasne však v podmienkach studenej vojny boli zahranično-politické udalosti nerozlučne späté s ideologickým bojom. Revolúcia ’56 a najmä následné retorzie spôsobili v radoch západnej ľavicovej inteligencie vytriezvenie; stačí pripomenúť Alberta Camusa a Jeana-Paula Sartra. Vec maďarskej revolúcie - hoci ako medzinárodno-politická otázka mohla mať len obmedzený význam - v západných vnútropolitických hrách a ideologických sporoch zohrala určitú úlohu: paradoxne maďarský rok ’56 mal v západných krajinách, zdá sa, skôr vnútropolitické dôsledky.29 Medzičasom spoločnosti sovietskeho bloku, a teda aj maďarská, museli akceptovať, že v dlhodobej perspektíve budú žiť pod sovietskou nadvládou. Sovietske vedenie sa tiež naučilo, že v istých otázkach musí byť povoľnejšie a nemôže pokračovať v politike otvoreného násilia.30 Čo sa týka maďarských politikov, rok ’56 ich poznačil 27 Viď SZAKOLCZAI, A. Gyilkosság..., 2016. TAKÁCS, Tibor. A párttitkár halála - Egy 1956-os gyilkosság története. Budapest : Jaffa, 2016., EÖRSI, László. Tóth Ilona. In EÖRSI, László. Mítoszok helyett - 1956. Budapest : Nórán, 2003, s. 201-257. 28 BORHI, László. Hungary in the Cold War 1945-1956. Between the United States and the Soviet Union. BUDAPEST : CEU, 2004., BÉKÉS, Csaba - BYRNE, Malcolm - RAINER M., János (eds.). The 1956 Hungarian Revolution: A History in Documents. Budapest-New York : Central European University Press, 2002., BÉKÉS, Csaba. Az 1956-os magyar forradalom a világpolitikában. Budapest : 1956-os Intézet, 2006. 29 KECSKÉS, Gusztáv. Franciaország és a magyar forradalom, 1956. Budapest : MTA Történettudományi Intézet, 2007. 30 GÁL, Éva - HEGEDŰS B„ András (ed.). A „Jelcin-dosszié”. Szovjet dokumentumok 1956-ról. Budapest : Századvég, 1993., Szereda-Sztikalin 1993., SZEREDA, Vjacseszlav - SZTIKALIN, Alexandr. Hiányzó lapok 1956 történetéből. Budapest : Móra Ferenc Könyvkiadó, 1993.
