Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
48 Réka Kiss 18 - 25-roční nekvalifikovaní mestskí robotníci a učni často zo sociálnej periférie. V ich prípade sa moc pomstila za ozbrojený odboj: vymerali im najtvrdšie tresty väzenia a dostali aj väčšinu vykonaných trestov smrti. Ďalšiu významnú, dobre identifikovateľnú skupinu tvorili vedúci závodných robotníckych rád a miestnych revolučných výborov. Obete represie zaradené do tejto kategórie sa od seba značne líšili tak z hľadiska svojho politického presvedčenia, ako aj podľa ich predchádzajúceho postavenia v spoločnosti. Existovala však i štvrtá skupina retorzií: zaraďujeme sem obete, ktoré ani v revolučných dňoch, ani po sovietskej intervencii žiadnu meritórnu činnosť v skutočnosti nevykonávali. Pri vynesení rozsudkov, samozrejme, zavážili nie iba skutky, ktorých sa obvinení dopustili; súdy mali tiež demonštrovať - v súlade s decembrovým straníckym uznesením, že vodcovia revolúcie sa grupovali z kruhov triedneho nepriateľa. Dôležitým prvkom retribučného súdnictva malo byť uplatňovanie triedneho hľadiska, tomu však súdy nemohli vyhovieť ani za cenu sfalšovania štatistík. Podľa hlásenia z novembra 1958 ak spočítame robotníkov a roľníkov a prirátame k nim vrstvu malomeštiakov, zamestnancov a príslušníkov inteligencie, tak viac než 90 % zatknutých patrilo k deklarovanej spoločenskej báze režimu. Historické výskumy zhodne uvádzajú číselný údaj, podľa ktorého medzi 15. decembrom (štatariálny súd) a koncom marca 1963 (amnestia), t. j. v období, ktoré evidujeme ako roky retorzie, súdy v Maďarsku odsúdili v trestných procesoch politického charakteru viac než 26 tisíc maďarských občanov. Presné číslo však nie je známe. Príčinou toho je dilema, ktoré súdne procesy priradiť k retorzii za rok ’56, nakolko popri jasne definovateľných procesoch existujú ešte aspoň dve hraničné oblasti. Ich presnejším vymedzením by sme lepšie pochopili i metodológiu a dynamiku retorzie Kádárovho režimu.25 V historických výskumoch začatých v období zmeny režimu sú ako súdne procesy za rok ’56 označované - v zmysle definícií právnej rehabilitácie (v duchu tzv. prvého zákona o anulovaní prijatého v roku 1989) - v podstate procesy týkajúce sa politických trestných činov, resp. súvisiace s vraždou, lúpežou spáchanou v súvislosti s bojovými aktivitami. Ako však novšie výskumy ukazujú, fungovanie mechanizmu retorzie bolo oveľa zložitejšie. Objavili sa súdne procesy (o. i. na vidieku, podľa predbežných zistení o priebehu prvej etapy retorzií), v ktorých obvinený bol postavený pred súd nie priamo kvôli účasti v revolúcii, ale za bežnú kriminalitu (napr. za trestný čin proti životu a zdraviu, za trestný čin proti verejnému zásobovaniu). Preskúmaním súdnych spisov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom však bolo zistené, že v skutočnosti bol obžalovaný za jeho aktivity v priebehu revolúcie (alebo aj počas roku 1956). Bol to v Kádárovom 25 ZINNER, T. A kádári...
