Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
46 Réka Kiss odboj sa menil na masový, otvorený politický odpor. Jeho hlavnými dejiskami sa stali národné výbory, ktoré napriek sovietskej okupácii fungovali ďalej, a reorganizované robotnícke rady. Ich mohutná masová základňa a mobilizačná sila v celej krajine signalizovala nevyčerpané rezervy revolúcie: rozsah odporu prekvapil i Kádárovu bábkovú vládu, ktorej tak hrozil vznik dvojitej moci a ktorá pri absencii spoločenskej podpory stála na dosť vratkých nohách.21 Najväčšou výzvou pre Kádárovu vládu, ktorá si chcela upevniť svoje mocenské pozície a začať so zúčtovaním, nepochybne bolo vytvorenie účinnej a bezpodmienečne lojálnej ozbrojenej sily. Hneď po 4. novembri bolo za účinnej sovietskej pomoci tajne naštartované reorganizovanie smutne známeho Űradu štátnej bezpečnosti (ÁVH), politickej polície 50. rokov. V očiach verejnosti to však bola do takej miery nenávidená inštitúcia, že staro-nové vedenie sa nemohlo otvorene prihlásiť k jej obnoveniu22 a rozhodlo sa pre vytvorenie novej ozbrojenej zložky strany. Z bývalých príslušníkov ÁVH, záložných dôstojníkov/radových členov strany, dôstojníkov armády, v menšej časti z policajtov verbovaná „vlastná brachiálna moc“ bola pripravená na nasadenie začiatkom decembra a mohla pristúpiť - po boku sovietskeho okupačného vojska - k násilnému zlomeniu spoločenského odporu. Úlohy predrevolučného ÁVH v novembri až decembri prevzali politické vyšetrovacie oddelenia, resp. politický vyšetrovací odbor polície. Hoci reaktivovanie bývalých príslušníkov ÁVH spôsobilo novému režimu určité problémy, Kádár si skoro uvedomil, že v udržaní komunistického systému sa môže oprieť jedine o bývalý aparát štátnej bezpečnosti. Práce o reorganizovaní štátnej bezpečnosti argumentujú tým, že hoci ÁVH nebolo reorganizované, pokiaľ ide o personálne zloženie a funkciu, ako jeho nástupca bol zriadený politický vyšetrovací odbor polície. Do „nových“ vyšetrovacích oddelení boli masovo prevedení členovia aparátu bývalej zlovestnej politickej polície. Pri tzv. revízii, ktorá prebiehala v decembri 1956 a v rámci ktorej bolo preverených 5 tisíc príslušníkov ÁVH, len 15 osôb nebolo potvrdených. Tým 99,7 % zboru, ktorý bol socializovaný v rokoch Rákosiho diktatúry a okrem pomsty bol motivovaný aj snahou vyhovieť a osvedčiť sa, sa dostala možnosť pokračovať v činnosti. V novembri 1956 sa už začalo zatýkať, na viacerých miestach boli hromadné palby na bezbranných civilistov so smrteľnými obeťami. Formou retorzie pod rúškom práva bolo začatie štatariálnych súdnych procesov začiatkom decembra 1956.23 Úlohou štatariálnych (vojenských) súdov, ako novozavedeného mimoriadneho inštitútu, bola rýchla pacifikácia spoločnosti, súdy vynášali i rozsudky smrti, porušujúc najelementárnejšie normy právneho štátu. Na jar roku 1957 po Kádárovej návšteve v Moskve 21 O spoločenskom odpore po 4. novembri viď KISS, Réka - KISS M., Sándor. A csalogány elszállt. Tóth Ilona tragikuma. Budapest : Kairosz Kiadó, 2007. 22 SZAKOLCAI, Attila. A fegyveres erőszakszervek restaurálása 1956-1957 fordulóján. In STANDEISKY, Éva - RAINER M., János (eds.). Évkönyv, 1999. VII. Magyarország a jelenkorban. Budapest : 1956-os Intézet, s. 18-60., BARÁTH, Magdolna. A politikai rendőrség újjászervezése 1956 után. Történelmi Szemle, 2008, i. 4, s. 535-563. 23 K hromadným paľbám viď KAHLER, F. - KISS M., S. Kinek..., 1997.
