Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
44 Réka Kiss zapojili i do organizovania politického odporu. János M. Rainer na základe rozsiahlych výkazov štátnej bezpečnosti zostavených o miestnych a celoštátnych udalostiach v rokoch 1959 - 1960 kalkuloval s tým, že „i pri opatrnom odhade môžeme rátať s jedným miliónom osôb, ktoré sa ich fakticky, aktívne zúčastnili. Na opakovaných voľbách do robotníckych rád v novembri 1956 sa ich mohlo zúčastniť ešte viac.“16 Okrem asi dvestotisíc účastníkov demonštrácie 23. októbra v Budapešti Rainer počíta medzi aktérov revolúcie i ďalších 100 až 200 tisíc ľudí na demonštráciách, ktoré sa konali v nasledujúce dni po celej krajine, zhruba 15 tisíc členov 160 známych ozbrojených povstaleckých skupín, 28 tisíc (i štátnou bezpečnosťou) evidovaných členov 2100 robotníckych rád, ďalších 20 -30 tisíc členov miestnych revolučných výborov, ako aj aktívnu časť populácie (podľa odhadov 10 -15 % z celkového počtu obyvateľstva), ktorá tieto výbory zvolila v priamych demokratických volbách zorganizovaných na spôsob ľudových zhromaždení. Podľa Gábora Gyániho zo spoločensko-historického hľadiska hlavným špecifikom revolúcie bola pluralita a heterogenita jej spoločenskej podpory. „Nebola totiž ani jedna relevantná sociálna skupina, ktorej ten či onen segment by sa nebol zúčastnil na revolúcii. Spoločenská mnohorakosť, mnohofarebnosť aktívnej účasti, bezprostrednej „zainteresovanosti“ na revolúcii je, zdá sa, hlavným alebo prinajmenšom jedným z najdôležitejších charakteristických znakov revolúcie roku 1956, ktorý ju tak zároveň aj stavia proti doteraz známym (moderným) revolúciám, presnejšie historickým naratívom o nich.“17 Mnohorakosť či pluralita však charakterizovala nielen sociálne pozadie revolúcie, ale i politickú orientáciu aktérov. Jej účastníci a miestne vedúce osobnosti sa do nej zapojili so značne odlišnými svetonázorovými, politickými hodnotovými orientáciami a aktivitami. Medzi tými, ktorí svoje politické názory artikulovali, boli socialisti, reformní komunisti, zástancovia tzv. tretej cesty, maloroľníci, pravicoví konzervatívci i kresťanskí demokrati. Revolúcia bola i z tohto hľadiska mnohofarebná. Hoci koncom októbra už začali vznikať strany, politické programy, objavili sa kontúry odlišných názorových systémov a predstáv o demokracii, spád udalostí nenechal čas na vypracovanie podrobných politických programov a na konfrontovanie odlišných názorov. V požiadavkách sformulovaných okolo 23. októbra však základné potreby maďarskej spoločnosti boli artikulované dosť jednoznačne: demontáž rákosiovského systému, nezávislosť krajiny, preformulovanie a rešpektovanie jej národných tradícií, rešpektovanie základných demokratických práv a slobôd, systém viacerých politických strán a slobodné volby. 16 RAINER M., J. Az 1956-os... s. 60-61. 17 GYÁNI, Gábor. Forradalom, felkelés, polgárháború. 1956 fogalmi dilemmáiról. BUKSZ, 2007. tavasz, s. 41-49.
