Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
24 Slavomír Michálek Protistalinská reakcia v samotnom ZSSR sa postupne rozvinula v strednej Európe a stala sa zdrojom akútneho nebezpečenstva tamojších sovietskych záujmov, najprv v Poľsku, potom v Maďarsku. V júni 1956 prepukli pracovné nepokoje v poľskom meste Poznaň. Tisíce robotníkov hlasno demonštrovali za lepšie ekonomické podmienky. Tento izolovaný výbuch ekonomicko-sociálneho protestu prerástol v októbri 1956 do vyjadrenia celonárodného odporu proti sovietskemu zasahovaniu do poľských vnútorných vecí. Po náhlom ukončení politických procesov s poznaňskými buričmi žiadali Poliaci odstránenie sovietskych dôstojníkov z poľskej armády. Wladyslaw Gomulka, symbol národného komunizmu, uväznený v roku 1951 bábkovým prosovietskym režimom, bol prepustený a bol zvolený do Ústredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany strany. Keď Chruščov 20. októbra 1956 náhle odletel do Varšavy hájiť pokračovanie prosovietskej politiky, Gomulka tento postup odmietol. Jeho zvolením za prvého tajomníka poľských komunistov deklarovali Poliaci nástup cesty národného komunizmu. Keď ruské tanky smerovali na Varšavu a poľská vláda začala rozdávať robotníkom v meste zbrane, líder z Kremľa uznal hrozbu národnej vojny medzi dvoma komunistickými susedmi a náhle kapituloval. Vyhlásil plnú podporu Gomulkovi, zariadil návrat ruských vôjsk usadených v Poľsku do kasární a odletel nazad do Moskvy. Výsledkom poľského októbra bolo odstránenie mnohých obmedzení individuálnej slobody, zníženie ruských ozbrojených síl v Poľsku a formovanie de facto aliancie národných komunistov s katolíckou cirkvou. Realita zemepisnej polohy Poľska medzi Ruskom a Nemeckom však vylúčila úplne nezávislý postup. Gomulka sa na jednej strane snažil konsolidovať vymoženosti „októbra“, ale na strane druhej prehlásil lojalitu svojej krajiny sovietskemu bloku. Zaistením liberalizácie a súčasným záväzkom lojálnosti k sovietskej zahraničnej politike tento poľský patriot pravdepodobne zachránil pre svoju krajinu značnú dávku nezávislosti a odvrátil Kremeľ od použitia vojenských prostriedkov na zaistenie svojej vôle. Nie tak opatrné a nie tak úspešné bolo politické vedenie maďarských komunistov, ktoré prevzalo moc v októbri 1956 za podobnej situácie ako v Poľsku. Maďarsko bolo jedným z posledných stredoeurópskych štátov, ktoré podľahlo sovietskej dominancii a komunistický systém tam nikdy nezískal masovú podporu. Komunisti tam síce vládli, avšak s problémami, a dôsledky ich ekonomickej politiky sa prejavili v znižovaní životnej úrovne obyvateľstva. Po odhalení kultu osobnosti Stalina na zjazde sovietskych komunistov sa pozícia predstaviteľov tvrdej línie v Budapešti ešte zhoršila. Priamou inšpiráciou ľudového povstania v Maďarsku boli udalosti v Poľsku. Nový maďarský premiér Imre Nagy vytvoril koaličnú vládu, ktorá prvýkrát od začiatku studenej vojny zahŕňala nekomunistické elementy. Potom vyhlásil zámer uskutočniť v blízkej budúcnosti slobodné voľby, ktoré by pravdepodobne potvrdili porážku nepopulárnych komunistov. Dňa 30. októbra 1956 získal od Kremľa verejný sľub, že odstráni okamžite nielen sovietske vojská, ktoré boli vyslané na potlačenie revolty v Budapešti, ale že
