Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
II. Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia 23 Sovietom ústupky o ktoré sa usilovali za cenu uvoľnenia východo-západného napätia. Dulles bol presvedčený, že prišli na konferenciu silní, preto navrhol zvýšiť tlak. V zhode s tým nevynechal ani jednu príležitosť pred konferenciou a počas nej nadávať Sovietom za ich útlak v strednej Európe a žiadať dohodu o nemeckom probléme pred otázkami odzbrojenia a východo-západnej bezpečnosti. Hoci sa tieto stretnutia ministrov zahraničných vecí vliekli až tri týždne, ich osud bol spečatený už na začiatku rokovaní provokatívnym správaním amerického štátneho tajomníka, ktorý sa ukázal ako neschopný odmietnuť svoj sen zrolovať späť (rolling back) sovietsku silu z európskeho kontinentu. Dullesovi však treba dať kredit za to, že demaskoval sovietsky netypický kooperatívny postoj v Ženeve a inde ako taktický postup uspať Západ vo falošnom pocite bezpečnosti, pričom sledoval svoje agresívne ciele v zamaskovanej zamatovej forme. Chruščov, ambiciózny stranícky tajomník, majúc na pamäti perspektívu politického víťazstva, chopil sa myšlienky „destalinizácie“ ako účinnej zbrane v kampani o prvenstvo v moskovskom kolektívnom vedení. Na neverejnom zasadnutí XX. zjazdu KSSZ vo februári 1956 predniesol dlhý prejav, ktorý prekvapil najprv prítomných, následne keď jeho obsah prenikol do tlače, aj celý svet. Chruščov, titulárna hlava medzinárodného komunistického hnutia, nadával na Stalina za jeho represívnu politiku a volal po prijatí menej despotických nariadení a vlády politickej praxe ZSSR. V prejave sa obrátil aj na satelitné štáty, keď volal po liberálnejšom postoji k strednej Európe a po uvoľnení pevných sovietskych pút nad ich domácou politikou. Tento trend sa potvrdil o dva mesiace neskôr rozpustením Kominformy, vytvorenej Stalinom na začiatku studenej vojny pre jednotu postojov komunistických strán a pre zaistenie ich podriadenosti sovietskemu štátu. Naspäť k Chruščovovi a jeho politike. Je pravdepodobné, že Chruščovovo odhalenie Stalinovho kultu osobnosti a uvoľnenie politického opasku boli primárne motivované snahou o dosiahnutie definitívneho víťazstva vo vnútornom mocenskom boji so stalinistami, ktorí zostali na silných pozíciách v sovietskej politickej hierarchii. Avšak destalinistická kampaň reflektovala aj okolnosti zahraničnej politiky. Prevládol totiž názor, že stalinský expanzionizmus nebezpečne navýšil sovietsku silu na škodu sovietskych národných záujmov, t. j. že Stalinova posadnutosť vytvorením geografickej nárazníkovej zóny, chrániacej ZSSR, zjednotila Západ a vyvolala antiruskú bariéru. Chruščov dramatickým zapudením Stalinovho dedičstva rozdrvil mýtus, na ktorom bola založená monolitická jednota komunistického bloku, najmä však mýtus neomylnosti sovietskych komunistov ako interpretov marxizmu-leninizmu. To znamenalo uvoľnenie síl „polycentrizmu“, čo si vysvetľovali komunistické strany vo svete ako priestor pre vlastné cesty nezávislosti od diktátu Moskvy.10 10 Zdalo sa, že výzva komunistického pluralizmu, ktorú hodil Stalinovi do tváre Tito už v roku 1948, má tichú podporu Stalinových nasledovníkov, ktorí pozvali renegátskeho juhoslovanského lídra do Moskvy, rešpektujúc jeho koncepciu nevyhnutnosti liberalizácie satelitov.
