Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
22 Slavomír Michálek Trend uvoľňovania napätia medzi Východom a Západom dosiahol zenit v júli 1955 na konferencii v Ženeve. Štyri dni osobných rozhovorov štyroch zástupcov - prezidenta Dwighta Eisenhowera za USA, premiéra Mikolaja Bulganina za ZSSR, premiéra Anthonyho Edena za Velkú Britániu a premiéra Edgara Faura za Francúzsko - prebiehali v atmosfére srdečnosti, ktorá kontrastovala s rétorikou predošlých rokov.9 Titulárna hlava západnej koalície prezident Eisenhower udal tón konferencie s vážnou prosbou o nový kooperatívny prístup k podstatným problémom európskej bezpečnosti, ktorý by mohol odvrátiť nebezpečenstvo pretekov v zbrojení a rozptýliť obavy z nukleárneho zničenia. Jeho návrh „otvoreného neba“, ktorý zahŕňal výmenu plánov amerických a sovietskych vojenských základní a vzájomného fotografického prieskumu bol predostretý preto, aby obišiel tradičné sovietske námietky k inšpekcii. Bulganin naproti tomu predstavil projekt pre odzbrojenie, vyjadrujúci absolútny zákaz výroby a použitia atómových zbraní, ako aj strop na výšku konvenčných síl hlavných mocností. Hlavy vlád súhlasili aj na neškodnom „sterilnom“ záväzku zaistiť riešenie najproblémovejšej otázky zo všetkých, t. j. politickej budúcnosti Nemecka, na báze princípu zjednotenia dvoch nemeckých štátov slobodnými volbami. Nik z účastníkov summitu si nemyslel, že čokoľvek z uvedených návrhov by sa stalo realitou. Žiadny návrh na obmedzenie zbraní nebol druhou stranou akceptovaný pre obyčajné príčiny. Sovieti nesúhlasili s tým, že zverejnia svoje tajné vojenské plány na vzdušný špionážny prieskum, kým Američania trpeli averziou spolupracovať v recipročných zákazoch alebo obmedzeniach vojenských kapacít bez adekvátnych ustanovení na inšpekciu. Bulganinove vágne slovné spojenie „zjednotenie Nemecka pomocou slobodných volieb“ bolo „rozriedené“ slovami, že tento vývoj je v záujme európskej bezpečnosti. Obaja sovietski vodcovia, premiér Bulganin a muž za oponou - stranícky boss a pán Kremľa Chruščov, sa vrátili do Moskvy cez východný Berlín aby znovu ubezpečili vodcov NDR, že ich národná suverenita nebude nikdy obetovaná. Napriek absencii akéhokoľvek realizmu či konkrétneho postupu bol vysoko pozitívne vnímaný práve fakt, že špičky veľmocí sa rozprávajú „face to face“ zdvorilostným jazykom, reprezentujúcim opustenie konfrontačného štýlu z minulosti. Sladká slušnosť Eisenhowera mu zabezpečila doma a vo svete prívlastok „muž mieru“. Sovieti zasa ponúkali netypickú predstavu úprimnosti a dôvery. Vydavatelia novín na Západe hovorili s nadšením o „duchu Ženevy“, zatiaľ čo sovietska tlač opakovala heslo „mierovej koexistencie“, ktoré letelo z úst do úst od prvých rokov poststalinskej éry. Po skončení konferencie veľmocí v Ženeve sa malo pokračovať v októbri na úrovni ministrov zahraničných vecí, ktorí mali dať konkrétnu formu vágnym všeobecným vyhláseniam deklarovaným hlavami štyroch vlád. Avšak pred začiatkom konferencie ministrov americký štátny tajomník John F. Dulles prehlásil, že nemieni garantovať 9 Bližšie pozri LUŇÄK, Petr. Západ, Spojené štáty a západní Evropa ve studené valce. Praha : Libri, 1997.
