Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
148 Ildikó Bajcsi Po tom, čo delegácia straníckeho výboru prišla do auly, prečítali vyhlásenie proti vyčíňaniam „kontrarevolučných gangov“.70 Jeho podstatou bolo podľa poznámok denníka Tibora Gáspára nasledovné: „Študenti Maďarskej strednej školy v Komárne (Komáromi Magyar Középiskola) odsudzujú maďarskú kontrarevolúciu a - tu je podstata - žiadajú jej ozbrojené potlačenie. Školský inšpektor potom pokračoval, že vzhľadom na to, že toto vyhlásenie chcú poslať do Prahy Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa, československej vláde a predovšetkým pražskému Veľvyslanectvu Sovietskeho zväzu, preto ho prítomní musia odhlasovať. A zaznel príkaz jazykom diktatúry: Zdvihnite ruky!“71 Keďže študenti odmietli hlasovať, školský inšpektor sa im vyhrážal, že nebudú pripustení k maturite a neprijmú ich na univerzitu.72 Hoci študentov znova vyzvali hlasovať, nič nedosiahli. Tibor Gáspár sám priznal, že sa veľmi obával prípadných perzekúcií a potrestania študentov. K tomu však ani neskôr nedošlo, keďže po potlačení revolúcie 4. novembra na komárňanských študentov zabudli. Na rozdiel od postoja Tibora Gáspára boli aj takí učitelia, ktorí nesúhlasili so správaním študentov. To, že nie všetci učitelia mali rovnaký postoj k revolučným udalostiam, vysvitlo aj zo svedectva Pirosky H. Vámos.73 K nim patrila aj učitelka slovenského jazyka na pedagogickej škole. Keď učitelka zaregistrovala „vzburu“ študentov, hneď zavolala riaditelku a takto si spomínala na jej reakciu: „Dr. Miklósné Zsombor, naša drahá teta Jolánka ukázala na trikolóru a povedala: »Dievčatá, nie navonok, ale vo vnútri buďte skutoční Maďari!« To sme si zapamätali na celý život.“74 Žiadna vážnejšia odveta neskôr mládež nepostihla, iba menšie diskriminačné opatrenia, ktoré sa prejavili tak, že mládež sa nemohla rozprávať na ulici v skupine a nemohli položiť kvety k Jókaiho soche.75 Okrem toho učiteľom a študentom dali pocítiť dôsledky ich „protirežimového“ správania. Aj Tibor Gáspár vo svojom článku uvádza, že ani im neboli známe dôsledky správania sa študentov, čo mohlo postihnúť mládež, vyučujúcich a celú školu: „Nikdy predtým som neodchádzal z auly s takým velkým 70 „Po niekoľkých minútach vstúpili do auly v sprievode riaditeľa školský inšpektor a delegácia straníckeho výboru. Po tom, čo riaditeľ privítal hostí, odovzdal slovo inšpektorovi. On na vlastnej intelektuálnej úrovni začal hovoriť o tom, že v Maďarsku vyčíňajú ozbrojené protirevolučné bandy, ktoré zabíjajú ľudí, plienia obchody a žiadajú, aby sa slávne sovietske vojská stiahli z územia Maďarska.“ Tamtiež. 71 Tamtiež 72 Tamtiež 73 „Sme presvedčení o tom, že pracujúci ľud Maďarska zasadí domácej a medzinárodnej reakcii smrteľnú ranu a zjednotením sa okolo strany a vlády ochráni výdobytky maďarskej ľudovej demokrácie.“ - diktovali nám hozhodnutie učitelia a zamestnanci XI. ročnej strednej školy v Komárne. GAJDÁCS, I. A két Komárom..., 74 Potom pokračuje takto: „Našu učiteľku slovenského jazyka však neuspokojilo riaditeľské pokarhanie, očákavala prísnejší trest. Aj sa dostavil - celá delegácia, a študentov poslali do auly. Museli sme si vypočuť varovania a vyhrážky súdruhov, potom sme potichu vyšli z auly späť do triedy.“ H. VÁMOS, P. Mi is ott voltunk..... 75 „napr. nemohli sme sa rozprávať v skupine na ulici, nesmeli sme položiť kvety k soche Jókaiho; nevieme, ktorého učiteľa a ako vzali na zodpovednosť za naše činy, čie prijímacie skúšky spomedzi nás ovplyvnili negatívne udalosti.“ DOLNlK-CZIRÓK, E. A mi 56-unk...„ Nás, žiakov trestali tým, že sme na rozlúčkovú slávnosť museli mať uniformy Socialistického zväzu mládeže. Študentov počas rozlúčkovej sledovali aj v meste. Zaujímalo ich, kam položia kvety“ H. VÁMOS, P. Mi is ott voltunk...,
