Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
IX. Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne ...149 strachom ako vtedy. Bál som sa o svojich študentov, o školu, lebo som cítil, že Sovietsky zväz, disponujúci nukleárnymi zbraňami, nedovolí Maďarsku odstúpiť od Varšavskej zmluvy, a preto zbraňami potlačí maďarskú revolúciu. Potom bude nasledovať pomsta, ktorej obeťami budú naši odvážni študenti.“76 Piroska H. Vámos poukázala aj na to, že okrem študentov sledovali aj členov učiteľského zboru a riaditelku, resp. pravidelne ich vypočúvali.77 Vo svojich spomienkach vyzdvihla, že tých študentov a pedagógov, ktorí sa postavili na stranu revolúcie, sa aj napriek sledovaniu a vyhrážkam nepodarilo zastrašiť: „Pravdaže, mnohí z nás po povinnej manifestácii položili kvety aj k Jókaiho soche. Aj vtedy sme to robili potichu, s najväčšou úctou, tak ako aj teraz, po päťdesiatich rokoch, kladieme vence k pamätnej tabuli odhalenej v aule gymnázia.“78 Zhrnutie Rekonštruovať správanie obyvateľov Komárna a Komárňanského okresu v súvislosti s revolúciou je komplikovaná úloha, pretože v dobových oficiálnych dokumentoch a v tlači sa mohli objaviť iba názory, ktoré boli v súlade s centrálnym stanoviskom. Podľa týchto zdrojov funkcionári závislí od štátneho vedenia, hlavne tí, ktorí boli slovenskej národnosti, prejavili úplnú lojalitu k Československu a odsúdili revolučné udalosti. Stotožnenie sa s oficiálnym československým stanoviskom odzrkadľuje popri materiáloch mestského a okresného výboru aj tlač, ktorá jednoznačne definovala maďarské dianie ako protirevolúciu. Komárňanský Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska referoval, že dôsledkom revolúcie nedošlo k žiadnym vážnejším násilnostiam v okrese, a opačné prejavy boli hodnotené skôr ako „chyba“, než ako vedomý odpor voči republike a režimu. Attila Simon v revolučnom postoji československých Maďarov zároveň poukázal na dualitu, ktorá obracia pozornosť na potrebu detailnejších analýz: „Ak chceme posúdiť celkovo vzťah Maďarov na Slovensku k maďarskej revolúcii 1956, môžeme vyvodiť iba veľmi opatrné závery. Dá sa síce konštatovať, že maďarskí obyvatelia s mimoriadnou pozornosťou sledovali maďarské udalosti, no väčšina z nich verejne nevyjadrila svoj postoj k revolúcii.79 Medzi „oficiálne“vyjadreným stanoviskom Maďarov a skutočným postojom menšiny sa spomenuté ambivalencie ešte silnejšie objavili v lokálnych výskumoch. Za pocitom strachu medzi Maďarmi z obdobia bezprávia bola aj v Komárne prítomná sympatia a súcit s revolučnými udalosťami. To si uvedomovalo aj ústredné vedenie Československa, preto z dôvodu ochrany republiky pokladali osoby maďarskej národnosti za „nedôveryhodné“. 76 GÁSPÁR, T. Az 1956-os..., 77 „Členovia učiteľského zboru potom takmer každý mesiac chodili na vypočúvanie, a sledovali každý krok riaditeľky. Nadriadené orgány obvinili našu riaditelku, že nás pustila s tým, aby sme nešli k soche Gottwalda, ale k soche Jókaiho, a aby sme vošli aj do kostola.“ H. VÁMOS, P. Mi is ott voltunk..... 78 Tamtiež 79 SIMON, A. Az 1956-os forradalom..., s. 51.
