Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
142 Ildikó Bajcsi Spomínané plénum sa zmienilo aj o tom, že sa našli aj prípady podporujúce kontrarevolúciu. V tejto veci vyzdvihlo zvlášť kulakov, bývalých veľkopodnikateľov, ako aj majiteľov podnikov a bývalých dôstojníkov. Avšak jednota môže narušiť takéto snahy. O tom svedčí fakt, že počas revolučných udalostí sa v okrese Komárno rozhodlo vstúpiť do komunistickej strany 23 osôb. Podľa tohto spisu pracujúci ľud obstál v skúškach týchto udalostí. Udalosti v Maďarsku slúžia ako svedectvo pre udalosti v Československu. Z tohto hľadiska bola dôležitá vhodná ideologická výchova mladých ľudí. V zdôrazňovaní úlohy mládeže mohlo, samozrejme, zohrať dôležitú úlohu aj to, že práve mládež zaujala dôležité miesto aj v udalostiach, ktoré sa odohrali v Maďarsku. Ako to vyplýva aj z výskumov Arpáda Popélya, aj na celorepublikovej úrovni sa dával silný dôraz na politickú činnosť medzi mladými Maďarmi, ako aj na prijatie maďarskej mládeže do Zväzu československej mládeže.36 Materiál Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska sa venoval aj stanovisku Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu a vysvetlil, že združenie taktiež prispelo k posilneniu priateľstva medzi národnosťami v okrese.37 Napriek tomu zdôraznil, že CSEMADOK ešte stále nedostatočne vplýva na výchovu československej socialistickej mládeže a narážal aj na také vyhlásenia, podľa ktorých sa požadovalo, aby CSEMADOK vystupoval ako orgán zastupujúci záujmy maďarských robotníkov. Plénum označilo za jeho najslabšie stránky zanedbávanie socialistickej výchovy maďarských robotníkov. Zároveň zdôraznilo, že počas udalostí maďarskej „kontrarevolúcie“ sa v okrese začala výročná schôdza strany a bola zjavná jednota medzi členmi, ktorí zdieľali názor strany. Zároveň sa odvolávalo na to, že bol badateľný vyšší cit pre zodpovednosť za plány na rok 1957, a taktiež zdôraznilo, aby sa dával väčší dôraz na dialóg.38 Najslabšia bola diskusia ohľadom výchovy, za čo je zodpovedná nízka ideologická činnosť v závodoch. Plénum zároveň uviedlo aj to, že niektoré miestne organizácie nevynaložili dostatočné úsilie na ideologický vzrast. Spis spomína kauzu jedného člena z Kolárova, ktorý vo výbore vyjadril svoj názor, že zničenie Stalinovej sochy 36 Tamtiež. s. 59. K tomu však treba doplniť, že LČSM (CSISZ) dostala veľkú kritiku, veď mládež - stredoškolskí ako aj univerzitní študenti - v mnohých prípadoch vyjadrili sympatiu voči maďarským udalostiam. Tamtiež. s. 63. 37 Celoštátne predsedníctvo Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu (Csemadok) už 29. októbra vo vyhlásení odsúdilo maďarské udalosti. Aj Arpád Popély to naznačil: „Predsedníctvo Csemadoku (Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu) [...] vo vyhlásení z 29. októbra odsúdilo maďarské povstanie; považovalo ho za imperialistický útok Západu proti maďarskému ľudu, a uistilo československé stranícke a štátne vedenie o lojalite „maďarských pracujúcich v Československu“. Tamtiež. s. 59. 38 ŠA PKn, fond ONV KN, Materiál z pléna OV KSS dňa 19. 12. 1956. Na maďarské udalosti živo reagovali aj roľníci z okresu. Ako prví zasadli na spoločnú diskusiu pracovníci štátneho majetku v Komárne, ktorí vo svojom vyhlásení uviedli: „Veríme, že robotnícka trieda spoločne s roľníctvom a pracujúcou inteligenciou vytvorí poriadok vo svojej vlasti a spravodlivo odsúdi protiľudské živly. Na tieto tragické udalosti reagujeme nasledovne: Ešte ostražitejšie budeme bdieť nad výdobytkami našej ľudovej demokracie a všetkými silami sa budeme snažiť, aby sme nám zverené úlohy - v týchto dňoch jesenné práce - načas a úspešne vykonali a týmto posilnili hospodársku silu našej vlasti.“ GAJDÁCS, I. A két Komárom...,
