Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
IX. Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne ...141 svedčia o tom, že v súvislosti s revolúciou nedošlo k žiadnemu násiliu v Komárne a v Komárňanskom okrese. Zároveň ilustrujú lojalitu Maďarov k Československej republike a iba v niekolkých nepatrných prípadoch poukazujú na menšie „chyby“.30 Plénum Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska zo dňa 19. decembra 1956 tiež vyzdvihlo význam víťazstva nad „imperialistami“ a zdôraznilo nastolenie mieru. Avšak v súvislosti s udalosťami v Maďarsku za zaoberalo aj nerozhodnosťou istej časti inteligencie. Zhodne s názorom štátu maďarské udalosti hodnotilo ako poučné pre Československo. Potom sa podrobne zaoberalo príčinami maďarskej „kontrarevolúcie“. Za kľúčové považovalo šírenie „buržoáznej, nacionalistickej, šovinistickej“ ideológie v tlači, v rozhlase a medzi spisovateľmi a mládežou. Príčinu všetkého videlo v tom, že v Maďarsku nevykonali adekvátne bezpečnostné opatrenia proti západným reakčným živlom.31 Zo spisu zároveň vyšlo najavo, že vedenie Komunistickej strany Slovenska sa rozhodlo pre celkovú podporu a poskytnutie pomoci proti „kontrarevolúcii“.32 Plénum okresného výboru taktiež jednoznačne vyhlásilo, že revolúcia mala veľký ohlas v Československu aj v Komárňanskom okrese, a to všetko pozdvihlo triedne povedomie.33 Spis vyzdvihol aj to, že v súvislosti s maďarskými udalosťami si mládež aj inteligencia uvedomili svoju zodpovednosť voči štátu. Jasným príkladom toho je rozvoj lodeníc, jedného z najdôležitejších závodov Komárna, v ktorom došlo k doteraz nevídanej socialistickej súťaži medzi mladými ľuďmi. Zvlášť zdôraznil pozitívny prístup občanov maďarskej národnosti k udalostiam. Tí vyjadrili svoj postoj týmito slovami: „Našou vlasťou je ľudové demokratické Československo a našou stranou je Komunistická strana Československa.“34 Toto patrilo tiež medzi tie vyjadrenia, o ktorých Arpád Popély napísal vo svojej štúdii o revolúcii roku 1956 nasledovné: „Na územiach a v okresoch obývaných Maďarmi hrôzy maďarskej „reakcie“ (...) boli odsúdené v početných prípadoch v prejavoch v maďarskom jazyku, maďarskými rečníkmi, obvykle maďarskými pracovníkmi závodov, ktorí tiež uistili československé štátne a stranícke vedenie o lojalite maďarských obyvateľov.“35 30 ŠA N PKn, f. ONV Kn, Materiál z pléna OV KSS dňa 19. 12. 1956. 31 Taratiež 32 Tamtiež 33 Tamtiež 34 Tamtiež. Nielen Lodenice, ale aj iné závody a inštitúcie vydali podobné vyhlásenia. Napr. divadlo v Komárne: „O tom, aký postoj zaujali v tejto otázke, jednoznačne svedčia rozhodnutia schôdz. Napr.: „My, členovia Maďarského oblastného divadla v Komárne (Magyar Területi Színház) s trpkosťou pozorujeme vyčíňanie protirevolučných reakčných živlov v Maďarsku. Pevne veríme v zdravú moc a víťazstvo maďarského ľudu nad nepriateľmi socialistického budovania a slobody maďarského ľudu. Vieme, čo chcú dosiahnúť naši nepriatelia s týmito výtržnosťami, a vieme aj to, čo pre nás znamená priateľstvo so Sovietskym zväzom. Preto sľubujeme, že sa ešte pevnejšie postavíme za našu stranu a vládu a vytrvalo budeme bojovať za víťazstvo socializmu. Nedovolíme, aby nás odvrátili od tohto cieľa posvätnej záležitosti pokroku ľudstva a ducha proletárskeho internacionalizmu. Podporujeme revolučné sily lojálne k vlasti maďarského ľudu a socializmu v ich hrdinskom boji voči protirevolučným pučistom.“ GAJDÁCS, I. A két Komárom..., 35 POPÉLY, Á. A szlovák pártvezetés..., s. 60.
