Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
138 Ildikó Bajcsi Čo sa týka mesta Komárno, na stránkach novín Új Szó sa objavilo vyjadrenie podobné štátnemu stanovisku. To odzrkadluje aj článok Ireny Gajdács z 31. októbra, v ktorom zdôraznila, že obyvatelia Komárna popri tom, že spolucítia s „obeťami“ revolúcie, zároveň aj odsudzujú udalosti v Maďarsku. Svoj názor podložila vyjadreniami pracujúcich v Komárne: Nedá sa [...] povedať, že Komárno sa necitlivo pozerá na udalosti odohrávajúce sa za hranicami. O tom svedčia tie schôdze, ktoré organizovali na prediskutovanie maďarských udalostí takmer na každom komárňanskom pracovisku. [...] Robotníci, sedliaci a pracujúca inteligencia svorne odpovedali na krvavé udalosti odohrávajúce sa v susednom Maďarsku. Ešte viac sa prehlbuje jednota medzi robotníkmi, sedliakmi a pracujúcou inteligenciou v záujme zvýšenia hospodárskej a politickej sily našej vlasti a ďalšieho posilnenia ľudovej demokracie.13 Podľa tajnej zápisnice Mestského národného výboru v Komárne zo dňa 2. novembra 1956 revolúciu odsúdilo aj vedenie mesta. Predseda výboru totiž už v úvode schôdze zhodnotil maďarské udalosti ako protirevolúciu. Stotožnenie sa s centrálnym stanoviskom a totálnu lojalitu naznačuje postoj výboru k otázke komunistických funkcionárov imigrovaných z Maďarska. Stovky maďarských komunistov, ktorí sa dostali do Československa, mali z viacerých hľadísk dominantnú úlohu na juhu Slovenska. Maďarskí komunisti totiž poskytli pomocnú ruku centrám propagandy a centrám vytvoreným pri okresných straníckych výboroch na juhu Slovenska, ale zohrali úlohu aj v ilegálnych straníckych prácach, ktorých cieľom bolo udržiavať kontakt so súdruhmi pohraničných maďarských žúp a okresov.14 Po tom, čo na schôdzi Mestského národného výboru v Komárne predseda informoval prítomných o prítomnosti maďarských komunistov, uistil ich o „dôveryhodnosti“ politických utečencov.15 Bezpodmienečnú „lojalitu“ výboru voči KSČ naznačuje aj to, že účastníci sa obávali hlavne toho, aby sa cez osoby maďarských komunistov nedostali politicky nedôveryhodné osoby do severnej časti mesta.16 Predseda MNV v Komárne záver schôdze venoval dôležitosti správania sa v záujme „sovietskeho priateľstva“, resp. vyzval prítomných k lojalite, zdôrazňujúc, že november je Mesiacom československo-sovietskeho priateľstva. Vedenie Okresného národného výboru v Komárne malo podobný postoj ako Mestský národný výbor v Komárne. Na stránkach Űj Szó bolo publikované vyhlásenie, v ktorom vedenie okresu odsúdilo udalosti v Maďarsku a uistilo ústredné vedenie 13 Gajdács, Irén. A két Komárom az események tükrében. Új Szó, 31. 10. 1956. s. 5.. 14 POPÉLY, Á. A szlovák pártvezetés..., s. 60. Inakpo Sovietskom zväze bolo Československo tým štátom, ktoré prijalo najviac emigrovaných prosovietskych komunistov. Tamtiež. s. 61. 15 Štátny archív v Nitre, pobočka Komárno (ďalej len ŠA N PKn), fond Mestský národný výbor (ďalej len f. MNV), Zápisnica rady MNV 1956III. Rada miestneho národného výboru v Komárne Číslo: OK-34/1956 v Komárne, dňa 2. nov. 1956. Zápisnica z mimoriadnej schôdzky rady MNV v Komárne dňa 2. nov. 1956. 16 Predseda upokojil rečníka, že taká vec sa nikdy nestane po tom, čo štátna bezpečnosť urobila potrebné kroky týkajúce sa kontroly prijatých osôb. Tamtiež.
