Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu
IX. Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne ...139 Československa o bezpodmienečnej lojalite a spolupráci: „Pracovníci Okresného národného výboru v Komárne, ktorí riadia pokojnú staviteľskú prácu v okrese, taktiež rokovali na schôdzi o maďarských udalostiach. »V týchto tragických dňoch - píšu okrem iného - keď v Maďarsku robotníci a sedliaci prelievajú svoju krv, s najväčšou rozhodnosťou uisťujeme Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, že verne splníme rozhodnutia X. zjazdu a celoštátnej straníckej konferencie. Úzkou spoluprácou s naším osloboditeľom Sovietskym zväzom zrealizujeme v našej vlasti ideály medzinárodného robotníckeho hnutia - socializmus.«17 Podobné vyhlásenie výboru sa objavilo 17. novembra 1956 v článku dvojjazyčných okresných poľnohospodárskych novín v Komárne Za lepší život - A Jobb Életért. Predseda výboru v článku určenom pre členov vysvetlil, že „reakčné a fašistické prvky chceli zničiť socialistické výdobytky maďarskej robotníckej triedy a upevniť svoju moc. Ale reakcia dostala správnu odpoveď.“18 Potom tiež uviedol, že členovia ONV preukázali „lojálne“ správanie voči „kontrarevolúcii“ zodpovedajúce ústredným očakávaniam: „Členovia národných výborov v našom okrese obstáli a zaujali vhodný postoj voči posledným svetovým udalostiam. Čiže reprezentanti nášho pracujúceho ľudu a ich skutoční poslanci sú verní našej strane a vláde.“19 Cirkvi ako „opozičné“ sily tiež predstavovali kritický bod pre československú recepciu revolúcie 1956. Keďže veriaci maďarskej národnosti citlivejšie reagovali na maďarské udalosti, po vypuknutí revolúcie 1956 katolíkov maďarskej národnosti intenzívnejšie kontrolovali.20 Sledovanie cirkvi sa rozšírilo nielen na katolíkov, ale týkalo sa aj veriacich iných cirkví. O tom svedčí posledné štvrťročné situačné hlásenie Komárňanského okresu z roku 1956, ktorého najdôležitejším bodom bolo zaujatie postoja k situácii v Maďarsku. Zo spisu je jednoznačné, že v najvýznamnejších cirkvách, t. j. v rímskokatolíckej, reformovanej a evanjelickej, vcelku nedošlo v Komárňanskom okrese k demonštráciám proti režimu.21 Podľa okresného cirkevného tajomníka bola u rímskokatolíkov situácia v úplnom poriadku. Vôbec nemal vedomosti o nejakom násilí a v „maďarskej otázke“ konštatoval indiferentné správanie.22 Zároveň vyzdvihol, že reformovaná cirkev (pre jej spätosť s Maďarmi) musí venovať vážnejšiu pozornosť revolučným udalostiam. Súčasne spomenul, že ani tu nedošlo ku kontrétnym priestupkom, 17 GAJDÁCS, I. A két Komárom..., 18 A járási nemzeti bizottság elnökének szavai a komárnói járás bizottsági tagjaihoz. Za lepší život - Jobb életért, 17. 11. 1956. s. 1. 19 Zároveň poukázal na nastávajúcu prácu a vývoj v národných výboroch. Tamtiež. 20 HAĽKO, Jozef: Ohlas Maďarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu, In IVANIČKOVÁ, E. - SIMON, A. Maďarská revolúcia..., s. 83-92. 21 ŠA N PKn, fond Okresný národný výbor Komárno (ďalej ONV Kn), Cirk. 3/1956, cirk. 167/1956. Situačná zpráva, cirk. pol. zo IV. Štvrt. 1956. 22 Tamtiež