Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
I. Attila Simon: Revolúcia u susedov
I. Revolúcia u susedov 11 spoločnej aktivite bola 4. októbra 2006 usporiadaná vedecká konferencia, ktorej prednášky boli publikované v dvojjazyčnej publikácii.11 Aj táto publikácia je výsledkom spolupráce dvoch uvedených inštitúcií. Vďaka procesom, ktoré začali v roku 2006, sa výrazne rozšírilo spektrum predchádzajúcich výskumov: ako ťažiskový element sa v ich rámci objavila téma vplyvu revolúcie na maďarskú menšinu na Slovensku, ale objavili sa aj nové témy, ako štátnobezpečnostné opatrenia zavedené v Československu v dôsledku udalostí v Maďarsku a tiež vzťah československých cirkví k revolúcii. Vďaka výskumom uskutočneným za posledných takmer dvadsať rokov, ale najmä v roku 2006 v súvislosti s výročím revolúcie a po ňom, máme už dnes v mnohých otázkach relatívne jasno. Preto nemôžeme mať pochybnosti o tom, že vtedajšie československé stranícke vedenie od začiatku považovalo udalosti v Maďarsku za kontrarevolúciu a - ak by to Sovieti boli žiadali - neváhali by ani minútu a proti revolúcii by zakročili hoci aj so zbraňami. Potvrdzujú to rovnako českí a slovenskí kolegovia, ako aj výskumy Árpáda Popélya, ktorý v IV. kapitole tejto knihy podáva detailný obraz o protirevolučnom postoji a reakciách pražskej a bratislavskej straníckej centrály. I keď armádu poslať nemohla, Praha urobila všetko pre pomoc maďarským stalinistom: viedla intenzívnu protirevolučnú propagandu (v tlači a rozhlase), pomáhala pri úteku a poskytovala útočisko straníckym funkcionárom a agentom štátnej bezpečnosti (ÁVH), ktorí sa cítili byť v ohrození zo strany revolucionárov, a neskôr rôznymi prostriedkami podporovala moc robotnícko-roľníckej vlády vedenej Jánosom Kádárom. Toto potvrdzujú aj slovenskí, aj českí kolegovia, ale aj bádanie Árpáda Popélya, ktorý v IV. kapitole tejto knihy podáva detailný obraz o postojoch pražského a bratislavského ústredia strany voči revolúcii. Praha viedla účinnú propagandu (prostredníctvom tlače a rozhlasu) proti revolúcii, prevážala a ubytovávala maďarských stalinistov utekajúcich pred revolúciou a neskôr rôznymi prostriedkami pomáhala upevniť moc robotnícko-roľníckej vlády Jánosa Kádára. Svoju energiu nahromadenú proti revolúcii v Maďarsku - keďže nemala lepšiu možnosť - sa snažila vybiť na vlastných občanoch, začala totiž s prenasledovaním obyvateľstva s nevídanou intenzitou a rozsahom, v rámci ktorého tvrdo zasiahla proti každému prejavu, ktorý mal podľa nej protisovietsky alebo antisocialistický obsah. Z tohto hľadiska je mimoriadne dôležité bádanie Lászlóa Bukovszkého, ktorý ako jeden z naj fundovanejších znalcov bohatej zbierky spisov pražského Archívu bezpečnostních složek odhalil najrôznejšie aspekty vtedajšej činnosti Štátnej bezpečnosti 11 IVANIČKOVÁ, Edita - SIMON, Attila (red.). Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko. Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia. Šamorín - Bratislava : Fórum inštitút pre výskum menšín - Historický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006.
