Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
František Godla: Rómska identita e jej súčasná podoba
CJ3 18 čierno), no v podstatnej miere sú z ekonomického života krajiny takmer úplne vylúčení a tak odkázaní na starostlivosť štátu, resp. na milosť a nemilosť štátnej sociálnej politiky a jej reforiem. Temer úplná nezamestnanosť Rómov devastuje sociálne, morálne i kultúrne. Ich životnou filozofiou sa znovu stala filozofia biologického prežitia. Nič menej a nič viac! V tejto súvislosti nemožno obísť alarmujúci stav vyše 620 rómskych osád na východe Slovenska, kde osada a obec sú porovnateľné tak, ako 13. a 21. storočie. Pričom mnohí starostovia a obecné zastupiteľstvá nie sú ochotné ani v najmenšom riešiť problém bývania, elektrifikácie, zabezpečovania pitnej vody, ciest a pod. Všetky tieto vymoženosti moderného veku sa končia tam, kde končí dedina. Tento fakt zároveň najviac a najintenzívnejšie pôsobí na ich sebaídentifíkáciu. Je to mantinel, ktorý nedokážu prekonať, a ktorý zároveň prehlbuje ich izoláciu a komplexné zaostávanie. Tu, ako sa zdá, proces integrácie Rómov do spoločností je nereálny nielen pre výšku nákladov, ale najmä pre bariéry v myslení značnej častí kompetentných i značnej časti majoritnej spoločnosti. V politickej oblasti je situácia rovnaká. Demokratický politický systém, okrem uznania Rómov za národnosť v roku 1991, nevytvoril žiadne osobitné podmienky preto, aby Rómovia mohli participovať na politickom živote, na riadení a rozhodovaní svojich vlastných vecí. Rómovia nie sú politicky prítomní nikde v žiadnom zastupiteľskom orgáne, až na niekoľko obcí východného a južného Slovenska. Ani volebný systém nereaguje na špecifickosť rómskej menšiny a na potrebu jej zastupiteľnosti napr. v parlamente SR, čí v regionálnych parlamentoch VÚC. Preto naďalej za Rómov hovoria ne-Rómovia, najčastejšie bývalí poslanci SNS a PSNS, ktorí sa neraz „preslávili" svojimi primitívnymi výrokmi o Cigánoch, ale aj niektorí iní a takmer nikto v parlamente to jednoznančne neodsúdil ako otvorené prejavy rasizmu, čo je evidentne v rozpore so zákonmi a Ústavou SR. Ani médiá ani cirkev nie! CD Čo si o tom máme, či musíme myslieť? Osobitným problémom je veľmi komplikované formovanie politickej reprezentácie Rómov najmä vo vnútri etnika. Perspektíva pre najbližšie obdobie nie je optimistická, skôr som pesimista. Svedčí to o veľmi nízkom stave politického a občianskeho vedomia Rómov, ktoré vôbec nezodpovedá potrebám rómskej národnostnej menšiny, ktorá je vnútorne mnohostranne diferencovaná, často aj na základe pochybných argumentov jednotlivých politických lídrov. Svedčí to o neschopnosti orientovať sa v základných otázkach a pojmoch politiky, v ktorej by sa mali odrážať základné ciele rómskej identity.
