Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
František Godla: Rómska identita e jej súčasná podoba
V tejto sfére sa výrazne prejavuje slabá politická kultúra tak rómskych voličov, ako aj väčšiny lídrov, absencia sebadôvery a sebaúcty, nezodpovednosť za svoje konanie a rozhodovanie a pod., a na druhej strane tradičné podliehanie nerómskym politickým stranám a ich lídrom na základe ich zväčša prázdnych predvolebných sľubov. Ukazuje sa, že v najbližšom období, t.j. v časovom horizonte cca 10 - 15 rokov politická participácia Rómov bude opäť nereálna. Je nereálne očakávať v tomto smere pomoc zo strany majoritných politických strán... Najvýraznejšie a najpozitívnejšie sa presadil rozvoj kultúry, najmä v jej užšom zmysle. Pozitívnym javom v kultúre je formovanie rómskeho jazyka a jeho presadzovanie sa nielen ako komunikatívneho nástroja, ale tiež ako literárneho a umeleckého jazyka. Svedčí o tom vznikajúca rómska literatúra a poézia, dramatické umenie, film, hudba a pod. To svedčí o tom, že rómsky jazyk napriek všetkým snahám o jeho likvidáciu prežil a je schopný dälej sa rozvíjať, stať sa moderným jazykom v rodine indoeurópskych jazykov. Pozoruhodné na tom je to, že aj keď po celé stáročia bol tento jazyk neakceptovaný, potláčaný, zakazovaný a ironizovaný, bez akejkoľvek jazykovej čí kultúrnej inštitúcie, ako to poznáme z dejín iných národov, vrátane slovenského, ktoré pôsobili a pôsobia na rozvoj národného povedomia. Z hľadiska súčasných potrieb rozvoja rómskej identity je podľa môjho názoru aktuálne zriadenie takejto inštitúcie rovnako, ako je dôležitá kodifikácia či rekodífikácia a štandardizácia rómskeho jazyka. Všetko sa to však deje slimačím tempom. Je ťažké očakávať nový kvalitatívny rozvoj duchovného života Rómov bez adekvátneho rozvoja jazyka. Osobitnú kapitolu tvoria rómske médiá. Tu by som chcel zdôrazniť nevyhnutnosť podpory rozhlasových a televíznych programov s Rómami pre Rómov. Súčasný stav v tejto oblasti je absolútne neuspokojivý. Rovnako je veľmi potrebná podpora rómskej národnostnej tlače, aby mohla oslovovať rómskych čitateľov všetkých vekových kategórií. Nie na poslednom mieste je potrebná pomoc štátu jestvujúcim rómskym inštitúciám, ako je divadlo Romathan, Katedra rómskej kultúry, či Stredná umelecká škola v Košiciach, ktoré môžu oveľa intenzívnejšie ako doteraz pôsobiť na uvedomovací proces rómskeho obyvateľstva, na rozvoj jeho identity. V oblasti vzdelávacieho systému SR a jeho schopnosti akceptovať rómske dieťa, rómskeho žiaka, je situácia osobitne zložitá. Náš výchovno-vzdelávací systém je stavaný výlučne na báze majoritnej spoločnosti a jej kultúry. Rómsky žiak, ktorý prichádza do 1. ročníka ZŠ z rómskej osady, či mestského geta, akoby prišiel do iného sveta, ktorému len ťažko môže porozumieť a ktorý ťažko rozumie jemu. Tento rozpor sme svojho času vyriešili zriadóvaním osobitných ZŠ, dnes sú to špeciálne ZŠ, ktoré v sebe sústreďujú veľmi vysoké percento (možno 80 - 90%) rómskych žiakov. Títo žiaci tu absolvujú povinnú školskú dochádzku a koniec ich ďalšej prípravy pre život. Necítia sa v tomto type školy zle, sú spolu, nie sú na nich kladené väčšie nároky, učitelia s nimi nacvičujú kultúrne programy (aj I--1 1 19 o < 3 =3CVX í^l CO COO“ zT O
