Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov s chladnou hlavou zhodnotiť všetky jeho negatívne, ale aj pozitívne činy“.53 V lete 1997 sa v mene HZDS jeho vtedajší hovorca Vladimír Hagara postavil na obhajobu spomínanej knihy revizionistického historika Milana Duricu Dejiny Slovenska a Slovákov. (Kvôli v nej obsiahnutému faktickému adorovaniu slovenského štátu a zľahčovaniu zločinov, ktorých sa vtedajší režim dopustil voči Židom, bola distribúcia spomínanej publikácie do škôl po proteste a na žiadosť Európskej komisie zastavená). Podľa hovorcu HZDS bola Ďuricova publikácia „vedecky podloženou prácou, ktorá si zaslúži obdiv a uznanie všetkých Slovákov“.54 V tom čase sa však predseda HZDS Vladimír Mečiar vyjadroval o režime vojnového slovenského štátu ako o „fašistickom“.55 V súčasnosti sa HZDS účasti na verejnej debate o problematike vojnového štátu a SNP snaží skôr vyhýbať, resp. poskytuje príležitostné stanoviská, formulované vo všeobecnej rovine. V roku 2007 predseda HZDS vyhlásil, že „v otázke slovenského štátu nám veľa dlhujú historici“. Fakt, že sa na Slovensku objavujú pozitívne názory na slovenský štát de facto zľahčil tvrdením, že v Českej republike údajne „bola na hrobe Háchu celá vláda, v Maďarsku bola na hrobe Horthyho celá maďarská vláda“. Podľa Mečiara by sa z problematiky „prvej Slovenskej republiky“ nemala robiť akútna politická téma.56 Preferencia etno-nacionálneho prvku oproti prvku občiansko-demokratickému sa v zreteľnej podobe prejavila pri pripomenutí 90. výročia vzniku ČSR. SMER a jeho jednotliví predstavitelia vydali niekoľko vyhlásení, v ktorých predovšetkým zdôraznili, že vznik československého štátu v roku 1918 znamenal naplnenie emancipačných snáh Slovákov vymaniť sa zo „skoro tisícročnej nadvlády Uhorska“ a ukončenie „skoro tisícročného vynúteného zväzku Slovenska a Uhorska“,57 že existencia ČSR umožnila „ďalší rozvoj atribútov slovenského národa a slovenskej štátnosti“. Skutočnosti, že ČSR bola štátom s demokratickým zriadením, venoval SMER vo svojich stanoviskách neporovnateľne skromnejší priestor, označil síce „demokratické prostredie“ prvej ČSR za pozitívum, dodal však, že „neriešenie sociálnych otázok doviedlo prvú ČSR do vážnej hospodárskej krízy s dopadom predovšetkým na Slovensko“.58 Symptomatické je pre stranu SMER hodnotenie komunistickej minulosti. Tu prevažuje „vybalansovaný“ prístup, ktorý kombinuje uznanie skutočnosti, že prednovembrový režim bol nedemokratický s tvrdením, že komunizmus bol sociálne spravodlivejší, poskytoval občanom viac sociálnych istôt. Pri porovnaní súčasnej spoločnosti so spoločnosťou z čias komunizmu sa väčšmi zdôrazňujú negatívne javy ponovembrového vývoja. 60
