Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... prístupu, vrátane zástupcov etablovanej akademickej vedy, označujú národní populisti za nedostatočne národne orientovaných, snažia sa spochybniť ich odbornú kredibilitu. Prístup svojej vlády k problematike dejín Slovenska charakterizoval Robert Fico ako pestovanie „zdravého historizmu ako súčasti štátnej politiky“ voči tým, ktorí „národný“ prvok v dejinách podceňujú („Žiaľ, žijeme dnes v realite, kde je pre takzvaných mienkotvorcov všetko slovenské dosť dobré na to, aby to znevažovali.“).34 V roku 2008 sa predseda SMER-u pokúsil vniesť do verejného a odborno-historického diskurzu pojem „starí Slováci“. Podlá R. Fica „starí Slováci“ vládli vo Velkomoravskej ríši na čele s kráľom Svätoplukom, pričom v „iných štátoch vtedy ešte nebolo nič - možno tam behali iba nejaké zvieratá a ešte tam neboli nijaké štátne útvary“.35 Viacerí akademickí historici pritom považujú teóriu o „starých Slovákoch“, obyvateloch Velkomoravskej ríše, za mytologický konštrukt, nezodpovedajúci zisteniam historickej vedy. Otvorený trend k mytologizácii dejín Slovenska demonštroval premiér Fico začiatkom roku 2008, ked bránil postavu zbojníka Juraja Jánošíka, označujúc ho za prvého socialistu na našom území: „Chcem povedať médiám, aby neznevažovali slovenské legendy. Už bolo toho dosť. Máme jedinú šancu. Bud budeme jánošíkovskú tradíciu rešpektovať, alebo musíme vymeniť národ... Dodnes je v niektorých slovenských historikoch antislovakizmus zabitý ako skrytý bacil. Preto im, duchovným bezdomovcom, prekáža slobodná diskusia o novej terminológii o starých Slovákoch aj o tom, že Svätopluk bol kráľom.“36 Podľa Fica „médiá spustili inkvizičný pohon proti všetkému, čo je slovenské... Legendu o Jánošíkovi, ktorý bojoval proti sociálnemu útlaku, môžu národu vziať len duchovní bezdomovci alebo národní ignoranti“.37 Ilustráciou príklonu národných populistov k pozitívnemu hodnoteniu „národne orientovaných“ historických postáv s autoritárskym profilom bolo úsilie prijať osobitný zákon o zásluhách Andreja Hlinku. SNS navrhovala, aby sa pre A. Hlinku zaviedol pojem „otec národa“. Jedným z najaktívnejších protagonistov myšlienky prijatia zákona o Hlinkoví bol podpredseda SMER-u a minister kultúry Marek Madärič, ktorý vyhlásil, že Hlinková „osobnosť je jednoznačná“ a ,jeho zásluhy sú mimoriadne“. Pozitívny názor na Hlinku sa pritom mal presadzovať autoritatívnym spôsobom, ktorý v prípade jeho reálneho uplatnenia by dokonca mohol obmedziť slobodu vedeckého bádania a verejnej diskusie. Názor, že činnosť Hlinku si zaslúži diskusiu, označil Madarič za „perfídny“, pretože „osobnosť Hlinku si zaslúži 55
