Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov predovšetkým úctu“.38 V súlade s týmto prístupom SNS priamo navrhovala zaviesť zákonom trestnosť kritického hodnotenia Hlinku („hanobenie Hlinkovho mena“). „Uzákonenie“ zásluh A. Hlinku podporilo aj HZDS, podia V. Mečiara v tejto otázke bol jeho strane bližší postoj SNS než opozičného KDH, ktoré tiež predložilo návrh zákona (v miernejšej podobe než SNS). Medzi historickými udalosťami, interpretácia ktorých je mimoriadne významná z hľadiska dopadu na spoločensko-politický vývoj Slovenska, zaujíma osobitné miesto epizóda vzniku a okolností existencie vojnového slovenského štátu. Oficiálna štátna doktrína SR vychádza z protifašistickej tradície, ktorú stelesňuje odkaz Slovenského národného povstania z roku 1944. SR je nástupníckym štátom po ČSFR a ani právne, ani politicky nenadväzuje na slovenský štát, vyhlásený v marci 1939. Po roku 1989 sa však súčasťou verejného a politického diskurzu, súvisiaceho s témou národných dejín, stal aj revizionistický pohľad na obdobie rokov 1939 - 1945. K jeho prejavom patrí téza, že vojnový štát („prvá SR“) bol de facto predchodcom dnešnej SR, snaha oddeliť totalitný režim, nastolený fašizoidnou HSLS, od štátu, vykresliť život na Slovensku v tomto období v pozitívnejšom svetle, zľahčiť represívny, nedemokratický a rasistický charakter režimu, preniesť zodpovednosť za spáchané zločiny, vrátane deportácií Židov, z domácich aktérov na ich vonkajších partnerov (nemeckých nacistov), vyzdvihnúť pozitívnu úlohu prezidenta Jozefa Tisa. Príklon k priaznivému hodnoteniu vojnového štátu pritom znamená konfrontačné (priame alebo nepriame) vymedzovanie sa voči určitým názorovým alebo identitným skupinám - ľuďom s antifašistickými a liberálnodemokratickými názormi, stúpencom spoločného československého štátu, Židom, Rómom, Čechom, nekatolíkom. Nositeľmi revizionistických predstáv o období 1939 — 1945 sa po roku 1989 stali nacionalisticky orientované kultúrne spolky a jednotlivci (vrátane niektorých historikov), Matica slovenská, nezanedbateľná časť hierarchie katolíckej cirkvi a v rámci straníckeho systému najmä SNS. Kladný vzťah k slovenskej štátnosti z obdobia druhej svetovej vojny začala SNS demonštrovať ihned po svojom založení v roku 1990 a presadzovala ho aj v období svojho účinkovania vo vláde (1993 - 1994, 1994 - 1998). V marci 1998 vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že si ctí výročie vzniku slovenského štátu v roku 1939 ako začiatok prvej suverénnej štátnosti moderného slovenského národa. Podľa SNS, 14. marec 1939 ,jasne ukázal kresťanské hodnoty, na ktorých musí zakotviť slovenský národ“.39 Bola to SNS, ktorá trvala na používaní revizionistickej historickej príručky 56