Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov Spomínané fakty a javy vytvárali v spoločnosti prostredie pre vznik a následnú realizáciu masových prejavov nesúhlasu, protestov, podpory pre alternatívne politické návrhy. Predstavitelia vtedajších vládnych strán síce deklarovali orientáciu na demokratické princípy a normy, politická prax sa s týmito deklaráciami rozchádzala. Symptomatické pritom bolo zdôvodnenie mocenských krokov, odporujúcich demokratickým normám a zvyklostiam, resp. argumenty, ktoré sa používali pri odmietaní kritiky, prichádzajúcej na adresu Mečiarovej vlády (zvnútra a zvonku) kvôli jej autoritárskym praktikám. Vládni politici živili vo verejnosti pocit sústavného ohrozenia základov slovenskej štátnosti, pričom dávali túto hrozbu do súvislosti s činnosťou domácich politických oponentov, predovšetkým parlamentnej opozície a nezávislých médií. V priebehu pomerne krátkeho obdobia po prevzatí moci po parlamentných volbách 1994 prišli SNS a HZDS s myšlienkou schválenia osobitnej právnej normy, ktorá by mala ako súčasť trestného práva chrániť štát a jeho inštitúcie V skutočnosti však išlo o zámer trestať občanov, zaoberajúcich sa opozičnými politickými aktivitami alebo presadzujúcich odlišné politické koncepty, vrátane odlišného chápania výkonu moci resp. rozširujúcich také informácie o vnútornom vývoji krajiny v zahraničí, ktoré vládna moc považovala za „falošné“ alebo „nepravdivé“. Premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar v apríli 1996 pri zdôvodnení nevyhnutnosti prijať „zákon na ochranu štátu“ (novelu Trestného zákona) uviedol, že Slovensko potrebuje túto právnu normu kvôli „existencii permanentných a zintenzívňujúcich sa útokov na orgány štátu, s cieľom morálne a politicky ich rozložiť a diskreditovať pred verejnosťou bez ohľadu na fakty“.4 Novela Trestného zákona mala dokonca chrániť štát proti takým názorom, ktoré vládne strany považovali za „nerozumné“ a zamerané „proti štátnosti“. Predseda parlamentu Ivan Gašparovič (HZDS) vyhlásil, že Slovensko je „ozaj malý a mladý štát a potrebuje mať na začiatku určité obranné systémy, ktoré by zabránili aj tým nie vždy rozumným názorom niektorých, ktorí v rámci mladého Slovenska chcú uplatniť určité opatrenia, ktoré sú proti štátnosti SR“.5 Poslanec SNS Kamil Haťapka uviedol, že jeho strana považuje za nevyhnutné presadzovať také legislatívne opatrenia, ktorými by sa malo predísť „prejavom tendenčnosti a spochybňovania slovenskej štátnosti, neopodstatneným útokom na vznik a existenciu štátu, jeho územnú integritu a ústavné demokratické zriadenie“.6 Ohrozenie pre štát videli predstavitelia národno-populistických strán aj v kritickom informovaní zahraničnej verejnosti o vnútorných pomeroch na Slovensku. Poslanec HZDS Dušan Slobodník napríklad obvinil domácu 48
