Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... politickú opozíciu a nezávislé médiá z toho, že ich kritika vlády, najmä „kritika zákerne umiestnená v cudzine je pokusom o deštrukciu slovenskej štátnosti“.7 Predseda SNS Jána Slota do zoznamu tých, voči ktorým mal byť aplikovaný zákon na ochranu republiky, zaradil predstaviteľov maďarských politických strán na Slovensku a „ďalších vysokých predstaviteľov slovenskej politiky“, ktorí „veľmi často sa vyjadrujú spôsobom, ktorý nemá nič spoločné s tým, že by mali kladný vzťah k štátu“.® Plastickú predstavu o tom, na akom hodnotovom základe postavilo HZDS svoju činnosť pri budovaní nového štátu po jeho vzniku v roku 1993 dalo vystúpenie jedného z jeho popredných predstaviteľov Augustína Mariána Húsku na jednom zo straníckych podujatí HZDS v apríli 1996. Húska vo svojom prejave vymenoval „sedem predností“ HZDS, ktoré predurčili jeho úspech pri budovaní novej štátnosti. Išlo o „virtuóznu improvizáciu“, „komplexné domýšľanie dôsledkov a programovú tvorivosť“, „schopnosť využívať medzigeneračnú súčinnosť“, „zakorenenosť v národnej identite“, „zakorenenosť v duchovnej skúsenosti“, “formovanie sociálnej solidarity“ a „formovanie slovenskej kapitálotvomej vrstvy“9. Nijaké referencie na hodnoty, ktoré by naznačovali orientáciu na demokratický charakter štátu sa v spomínanom zozname „predností“ neobjavili. Podľa Húsku samostatná SR vznikla ako „nechcené dieťa veľmocí“, pričom kritika vnútorných pomerov na Slovensku zo strany Západu podľa neho súvisela s tisícročným zápasom o dôležitý priestor v strede Európy.10 Predseda HZDS Mečiar sa opakovane prihováral za spoločenskú jednotu („zjednocovanie sa“), ktorá by znamenala „predovšetkým uznať základné potreby národa a štátu, v ktorom žijeme, rešpektovať navzájom všade tieto záujmy“." V roku 1997 uviedol, že „záujmy štátu sú viac, ako záujmy strany, skupinové alebo osobné záujmy, treba podriadiť sa im a všade vo svete ich presadzovať“.12 SNS zdôrazňovala, že samostatná slovenská štátnosť sa má riadiť vlastným, originálnym chápaním demokracie, nie predstavami, implantovanými zvonku. Podpredsedníčka SNS Anna Malíková vyhlásila pri príležitosti 7. výročia pádu komunizmu, že „zmyslom novembra '89 je uchovať si slobodné, kritické a najmä vlastné myslenie, aby sme si nedali nahovárať inými, čo je a čo nie je správne alebo demokratické ... Nosnou ideou do budúcnosti je ubrániť si samostatné zvrchované Slovensko a budovať ho také, aké sme si ho predstavovali“.13 Podľa SNS „najhmatateľnejším“ a „historicky najcennejším“ výsledkom zmeny režimu v roku 1989 bolo následné rozdelenie Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky, t. j. naplňovanie práva slovenského národa na sebaurčenie.14 49
