Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň plnohodnotnejšie zastupujú vôlu a záujmy národa a tým pádom aj ľudu“ (Blokker 2005, 384 - pôvodné zvýraznenie). Autoritárstvo ako další tradičný spoločník národného populizmu ponúka kritikom liberálnej demokracie a jej údajnej neschopnosti zabezpečiť uskutočnenie prvoradých národných cielov a záujmov alternatívne prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov. Povahu národno-populistického neliberalizmu možno odvodiť z predpokladu, že „inštitucionálna demokracia založená na vláde zákona a právnych procedúrach je vždy otvorená politickej kritike, ktorá ju obviňuje zo slúženia partikulárnym spoločenským skupinám (vo Východnej Európe často vykresľovaným ako zahraničné a teda cudzie sily) namiesto spoločnosti ako celku ... Ešte dôležitejšie je, že pluralizmus s jeho kultúrou parlamentného vyjednávania, hľadania kompromisu a inštitucionalizovaného konfliktu možno vykresliť ako štrukturálne neschopný zastupovať spoločnosť ako organický celok a preto podrývajúci skutočné záujmy ľudu. V očiach populistov legalizmus a vláda zákona bránia plnohodnotnému uskutočneniu vlády ľudu“ (Blokker 2005, 381-2, zvýraznil autor). Táto logika zároveň ponúka vysvetlenie pre ‘nadmernú’ prítomnosť autoritárstva v politickej praxi spoločenstva, v ktorom vládnu národní populiste V slovenských podmienkach bol národný populizmus so sklonom k autoritárstvu výsledkom jeho vrodenej logiky ako aj nevyhnutnosti boja o udržanie moci, pričom druhý faktor mohol posilňovať ten prvý.'* Z toho vyplýva ponaučenie, že akákoľvek zmes nacionalizmu a populizmu kvôli ich vrodeným predpokladom len ťažko odoláva autoritárskym tendenciám.19 SlovENsko d nes: NÁRodiNý populizMus „li'qlnť? Mečiarov národný populizmus za svoj úspech vdačil chytrej zmesi nacionalizmu a populizmu, ktorá ťažila zo sociálnych deprivácií spôsobených transformáciou. Politickú porážku jeho hnutia privodilo to, že Slovákom začali prekážať autoritárske excesy a z nich vyplývajúca medzinárodná izolácia krajiny. Hoci posledné možno poľahky pripísať na vrub politike nacionalizmu, celkovo zostáva otázne, či a nakolko sa národný populizmus skutočne zdiskreditoval v očiach občanov Slovenska. Parlamentné voľby v roku 2006 vyniesli k moci vládnu koalíciu, ktorej členmi boli dvaja prominentní aktéri éry národného populizmu predchádzajúcej dekády, menovite radikálne pravicovo populistická SNS a post-národno-populistické HZDS. Spolu s maskovanejším nacionalizmom dominantnej koaličnej strany Smer - sociálna demokracia vzbudil tento fakt obavy, či Slovensko neprežíva obrodenie národného populizmu. Hoci tieto obavy roz-32
