Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu hodne nie sú irelevantné, mali by sme brať do úvahy aj zmenený kontext, v ktorom súčasná vládna koalícia uskutočňuje svoje politiky. Predovšetkým, HZDS ako aj SNS sa viditeľne poučili, že politika národného populizmu môže jej vykonávateľom vystaviť bolestivý účet na domácej, ale predovšetkým na medzinárodnej scéne. Napokon, pred rokom 2006 strávili obe strany osem rokov v opozícii ako priamy dôsledok ignorovania týchto zreteľných súvislostí v deväťdesiatych rokoch. SNS navyše prešla zdĺhavým obdobím vnútorných sporov a organizačných štiepení, vďaka ktorým dokonca strávila štyri roky mimo parlamentu, a preto sa viac-menej úspešne snaží držať svoj radikalizmus na uzde napriek obvyklým slovným útokom na domnelých nepriateľov slovenského národa. Momentálne si táto strana intenzívne ‘užíva pôžitky moci’, ktoré kladú dodatočné obmedzenia na jej nativistický radikalizmus.20 S miernou dávkou zveličenia sa dá povedať, že ak by nebolo urážlivých výrokov a vyhlásení, ktoré predseda strany Ján Slota pravidelne prezentuje takmer výlučne na adresu Maďarov a SMK, mnohí Slováci by možno mali pocit, že radikálny pravicový nacionalizmus z domácej politickej scéne vymizol.21 Je však dosť možné, že nativizmus SNS sa momentálne nachádza v spiacom režime, ‘čakajúc na prílev imigrantov’, aby znova mohol uvoľniť stavidlá a ešte viac sa priblížiť nativizmu populistickej radikálnej pravice na západe. Čo sa týka HZDS, možno urobiť viac-menej oprávnený záver, že približne od roku 2000 sa strana stávala ideologicky stále prázdnejším politickým nástrojom, ktorý dnes slúži predovšetkým na zaručenie politického vplyvu a beztrestnosti svojho lídra Vladimíra Mečiara. Mečiarove ‘otcovské’ zásluhy o slovenský národný štát sa v poslednom období stali ústredným motívom straníckeho apelu jeho hnutia, ktoré momentálne nevsádza na radikalizmus avšak na druhej strane nemá príliš vysoký potenciál prilákať nových voličov. Pokiaľ ide o nacionalizmus strany SMER-SD, politológovia rozdiskutovali viaceré témy, napríklad osobnú náklonnosť premiéra Roberta Fica k nacionalizmu alebo prítomnosť ‘ľavicových nacionalistov’ v jeho strane.22 Predpokladáme, že SMER-SD sa tiež poučil z lekcie, ktorú voliči pred časom uštedrili HZDS a SNS. Preto namiesto rozoberania nacionalizmu, ktorý tejto strane slúži predovšetkým na búšenie do porevolučného establišmentu a presadzovanie radikalizmu v oblasti zákona a poriadku, by mala byť prvoradá pozornosť venovaná povahe jeho neopopulizmu. SMER-SD vznikol ako antiestablišmentový a neideologický populistický projekt, ktorý trochu oneskorene využil príležitosti poskytované érou poprechodového populizmu. Charakterizovali ho povšimnutiahodné prvky 33