Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu nalistickej pravice. Príkladom môže byť Chorvátske demokratické spoločenstvo Fraňa Tudžmana9 alebo Mečiarovo HZDS. Národní populisti uplatňovali mobilizačné stratégie založené na kritike tranzitívnych krívd a deprivácií, ktoré spolu s populistickými odôvodneniami svojich autoritárskych postupov na uchopenie a udržanie moci podávali ‘zabalené’ v národných témach.10 Novší transformačný populizmus sa presadil koncom prvej a dominuje v druhej dekáde nasledujúcej po prechode od komunizmu k demokracii. Zahŕňa dve skupiny politických aktérov, ktorí používali populizmus vo svojej kritike establišmentu ako prostriedok na presadenie sa v politickej súťaži a/alebo udržanie dominancie vo vlastnom politickom spoločenstve: Nový (‘centristický’) populizmus. Ako príklad môžu poslúžiť Strana občianskeho porozumenia (SOP) či Smer na Slovensku, Národné hnutie Simeona Druhého (NDSV) v Bulharsku, Nová éra (JL) v Lotyšsku alebo Res Publica (RP) či Strana Práce (DP) v Litve. Populizmus radikalizovaného stredného prúdu. Túto kategóriu predstavujú strany ako Fidesz v Maďarsku, Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku alebo kampaň, ktorú voči tradičným elitám rozpútal rumunský politik hlavného prúdu a prezident Traian Basescu. Strany ‘centristického populizmu’ boli spravidla nováčikmi, ktorí využili sklamanie občanov z neveľmi výkonnej a morálne opotrebovanej elity postkomunistického establišmentu. Jadrom ich politického programu bola kritika establišmentu, ktorá zatienila ostatné ideologické komponenty ich apelu.“ Predovšetkým vo svojich začiatkoch sa tieto strany vyhýbali ideologickým deklaráciám. Niektoré z nich dokonca označovali ideológiu za škodlivý prvok skutočnej demokratickej politiky. Ich apel obsahoval mnoho odkazov na ‘zdravý rozum’ a ‘racionálne riešenia’, na ktorých malo spočívať politické rozhodovanie. „Vo svojich apeloch obviňujú celý establišment a všetky jeho formy od zmeny režimu z toho, že sa v politike správa nemorálne, nereprezentuje ľud a zle spravuje krajinu. Ponúkajú ‘vyriešenie tranzičnej kvadratúry kruhu’, čiže zvýšenie životnej úrovne, zabezpečenie prozápadného smerovania, zastavenie radikálov a zredukovanie korupcie - napospol všetko úlohy, v ktorých dovtedajší establišment zlyhal (...) V pravom populistickom duchu sú ich výčitky namierené proti všetkým predchádzajúcim konfiguráciám vládnucej elity (hoci v niektorých prípadoch boli protagonisti novej antiestablišmentovej politiky sami súčasťou tejto elity)“ (Učeň 2007a, 54).12 Značne nedokonalé označenie ‘populizmus radikalizovaného stredného prúdu’ označuje politické strany, ktoré od počiatku deväťdesiatych rokov 25
