Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň jestvovali ako strany hlavného prúdu alebo ich súčasti ale postupne sa v nich rozvinuli tendencie k politickému radikalizmu. Tento druh populistickej politiky sa objavil na pravej strane politického spektra, bud vo forme konzervatívnej pravice (napr. maďarský Fidesz či poľské Právo a spravodlivosť) alebo pravice samoštylizovanej (napr. antiestablišmentová kampaň, ktorú v Rumunsku rozpútal etablovaný politik Traian Basescu). Podobne ako v prípade ‘centristického populizmu’, aj tieto strany ťažili z masového rozčarovania z tradičných strán, avšak robili to odlišným spôsobom. Viac či menej platonicky koketovali s myšlienkou zaobísť sa bez niektorých liberálno-demokratických obmedzení v politickej súťaži za účelom programového radikalizmu a politickej dominancie. Táto politika sa rozvinula v silne polarizovaných politických spoločenstvách so silne nepriateľským vzorcom politickej súťaže, pričom spomínané strany zámerne prispievali k maximalizácii týchto charakteristík. ‘Populisti hlavného prúdu’ populisticky prezentujú svojich politických protivníkov ako škodcov a nepriateľov ľudu, prípadne národa. Ich antiestablišmentový populizmus je nadstavbou ich tradičných ideológií. S ‘centristickými populistami’ zdieľajú zžieravú kritiku postkomunistickej elity, sami sa z nej však vylučujú napriek tomu, že dlhé roky k tejto elite patrili. Vo svojej dikcii viac či menej explicitne požadujú zrušenie pôvodných ‘prechodových paktov’ medzi odchádzajúcimi komunistami a nastupujúcou elitou. Tieto pakty prezentujú ako zdroj všetkého zla, ktoré kvári ich spoločenstvá a pokladajú ich za hlavnú príčinu toho, že demokratické revolúcie fakticky zlyhali alebo boli ‘ukradnuté’ komunistami prezlečenými za demokratov a kapitalistov. Požadujú, aby sa ľud zmobilizoval a pokúsil sa pod ich vedením dosiahnuť pôvodné ciele demokratických revolúcií z roku 1989. Cesta k tomu podľa nich vedie cez dekomunizáciu a morálnu revolúciu. Predkladajú návrhy na rôzne druhy morálneho a inštitucionálneho obrodenia (napr. lustrácie), ktoré má byť predpokladom toho, aby bola odstránená dominancia ‘postkomunistov’ (t.j. ľavičiarov a ich liberálnych spojencov). Pokiaľ ide o Basesca, jeho antiestablišmentová kampaň sa nevyznačuje nacionalistickými či nativistickými motívmi. Naproti tomu sa konzervatívny nacionalizmus Fidesz a PiS - zdvorilo povedané - v mnohých ohľadoch podobá vízii politiky, ktorú razí populistická radikálna pravica. Stále však platí, že ich pohŕdanie liberálnymi obmedzeniami výkonu politiky je limitované ich medzinárodným postavením a ambíciami. Z toho istého dôvodu ich nacionalizmus nenadobudol formu plne rozvinutého nativizmu (poprípade sú tieto prejavy potláčané). Obe strany, najmä Fidesz, sú však feno-26
