Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň prostredné dopady prechodu od komunizmu (interpretované ako nevyhnutné rázne politické opatrenia) a ťažila z nich, zdôrazňujúc režimom spôsobené krivdy, nespravodlivosť a nenaplnené očakávania, čo vytvorilo priestor na rôzne radikálne spôsoby ľudovej mobilizácie. Naproti tomu sa transformačný populizmus (populizmus spätý s transformáciou) vynára ku koncu prvej transformačnej dekády, využíva sklamanie ľudí z dlhšej skúsenosti života v postkomunistickom režime a naberá energiu z pocitu dlhodobej nespravodlivosti spôsobenej zmenou režimu. V rámci oboch týchto etáp sa objavili rôzne formy vzájomného prerastania populizmu a nacionalizmu. Najmä prvky populistickej ideológie môžeme pozorovať v prejavoch celého radu politických aktérov. V období prechodového populizmu v tomto smere dominovali: Radikálna lavica. Táto skupina zahŕňala predovšetkým nereformované komunistické strany a radikálnych odštiepencov z reformovaných nástupníckych strán. Ich ideológia bola zmesou antikapitalizmu, autoritárstva a populizmu. Ak sa v nej vyskytol nacionalizmus, slúžil prevažne na zdôraznenie ich antikapitalistických posolstiev. S výnimkou strán ako protinemecky zameraná KSČM v Českej republike, nacionalizmus radikálnej ľavice bol vo všeobecnosti artikulovaný skôr ako odpor voči svetovému kapitalistickému poriadku a nie ako obrana proti nebezpečenstvu hroziacemu zo strany niektorého konkrétneho národa. Postkomunistická radikálna pravica. V tejto skupine nájdeme strany ako slovenská či slovinská SNS, Strana velkého Rumunska, Srbská radikálna strana či Liga poľských rodín, ktoré vznikli ako náprotivky západoeurópskych radikálne pravicových strán. V ich ideológii sa snúbil nativizmus s autoritárstvom a populizmom. Forma postkomunistického nativizmu však nie je presnou kópiou západoeurópskeho. Je viac orientovaný na domáce etnické menšiny než na prisťahovalcov z iných kultúr a kontinentov. Napriek tomu je možné považovať ich za členov rodiny populistickej radikálnej pravice. Nástupnícke strany komunistov. Táto kategória strán sa vyskytla najmä v krajinách, kde bolo zvrhnutie komunizmu do veľkej miery preventívnou akciou komunistickej elity, ktorá si tým chcela zachovať svoje mocenské pozície, napríklad Bulharská socialistická strana alebo Strana sociálnej demokracie v Rumunsku v prvých rokoch po zmene režimu. Tieto nástupnícke strany často kombinovali pocity nostalgie za časmi reálneho socializmu a sociálnu demagógiu vo vzťahu k rôznym formám deprivácie s autoritárstvom, populizmom a nacionalizmom. Samotní národní populisti. Toto boli nové strany bez organizačnej kontinuity s komunistickými stranami alebo stranami predkomunistickej nacio-24