Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu nený priamymi formami komunikácie so všetkými sociálnymi a triednymi skupinami voličstva ako dominantným nástrojom získavania ľudovej podpory. Dôsledkom kumulatívnosti, t.j. snahy obsiahnuť v jednej definícii čo najviac črt populistických režimov, bolo, že podobné definície často zlyhávali v konfrontácii s realitou, najmä po tom, ako sa mnohí latinskoamerickí populistickí lídri v osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia prihlásili k neoliberálnej ekonomike. V priamom rozpore s hospodárskej direktívnosti klasických populistov predchádzajúcej generácie sa neopopulistom darilo úspešne kombinovať neoliberalizmus s priamym oslovovaním voličských más. Pozostatky pokusov definovať populizmus na základe sociálno-ekonomických politík sa prejavovali aj potom, čo sa ťažisko skúmania populizmu presunulo z Latinskej Ameriky na západoeurópsku radikálnu pravicu. V počiatkoch bola radikálna pravica charakterizovaná na základe sociálnoekonomických politík a sociálnej štruktúry podporovateľov. Objavilo sa obrovské množstvo literatúry skúmajúcej vznik a úspech radikálnych pravicových strán z hľadiska ‘ponuky’ a ‘dopytu’. Postupne sa však v rámci populistických štúdií emancipovali prístupy posudzujúce populizmus ako taký, teda ako striktne politický fenomén skúmaný pokiaľ možno oddelene od politickej ekonómie, sociálnej politiky a politickej sociológie. Metodologický prínos takéhoto úsilia spočíval v poznaní, že viac než s politickou ekonómiou súvisí populizmus s reprezentatívnou demokraciou a konkrétnymi režimami liberálnej demokracie. Štúdium populizmu sa vydalo smerom k sociálnej teórii a teórii demokracie; toto smerovanie bolo z väčšej časti reakciou na zdanlivú nepresvedčivosť predchádzajúcich sociálno-ekonomických zovšeobecnení.3 Výrazné rozdiely v demografickej podpore a sociálno-ekonomických politikách medzi latinskoamerickým a západoeurópskym populizmom posilnili presvedčenie, že centrom záujmu populistických štúdií by sa mal stať spôsob, akým populisti oslovujú svojich podporovateľov, to jest ľud. Tu pramenia aj charakteristiky populizmu ako politického štýlu alebo „množiny osobitých tvrdení“, ako ho opísal Blokker, ktorý zhrnul svoje argumenty nasledujúcim spôsobom: „Osobitá množina populistických argumentov zahŕňa absolútnu prioritizáciu ľudu, jeho (ľubovoľne definovanej) politickej participácie a jeho zvrchovanej vôle, odpor voči elitárstvu a establišmentu, požiadavku radikálnej slobody a ‘priamej demokracie’, ‘odkliatie’ odcudzeného ľudu (kde sa odcudzenie pokladá za výsledok umelých konštrukcií právno-racionálnych inštitúcií) prostredníctvom zjednotenia ľudu 17
