Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň s politickou mocou, spojené s pohŕdaním formálnymi inštitúciami a pluralitnou reprezentatívnou demokraciou, ako aj organickú a nerozdelenú víziu ‘ľudu’“ (Blokker 2005, 378). Skôr než o odmietnutie idey demokracie sa populizmus podlá tohto prístupu snaží o jej osobitú interpretáciu alebo „osobitý štýl argumentácie“ (Blokker 2005, 386-7). Tento spočíva v „jednostrannom a partikulárnom pohľade na demokraciu, ktorý zdôrazňuje jej emancipatívne a ‘spasiteľské’ črty“ (Blokker 2005, 379), ktoré priamo súvisia so zvrchovanosťou ľudu ako podstatou demokracie. Z tejto perspektívy nie je populizmus ideológiou. Aj ked môže byť schopný poskytnúť „základné nadstavbové politicko-fílozofické premisy“, zlyháva pri „ich ‘preklade’ do sústavy inštitúcií podobných tým, aké nachádzame v prípade politickej doktríny a inštitucionálnych derivátov liberalizmu“ (Blokker 2005, 378). Zdôrazňovanie ‘nepraktickosti’ populizmu ako ideológie predstavuje zásadný rozdiel medzi staršími prístupmi k populizmu ako politickému štýlu a novšími pohľadmi, ktoré ho definujú užšie, predovšetkým ako osobitú interpretáciu politiky a teda ako osobitú politickú ideológiu, a až potom ako komplexný sociálno-politický fenomén mnohoznačnej povahy s početnými charakteri stikami. Zmienená Muddeho definícia zapadá do tohto posledného prístupu, podobne ako mierne prepracovanejší koncept Stanleyho (2006). Stanley pokladá populizmus za „ideológiu charakterizovanú štyrmi jadrovými konceptmi, ktorých interakcia vytyčuje osobitú interpretáciu politiky“ a definuje ho nasledovným spôsobom: „Existencia dvoch homogénnych predmetov analýzy, teda ‘ľudu’ a ‘elity’ ako predmetov politiky; antagonistický vzťah medzi ľudom a elitami ako štruktúra politiky; idea zvrchovanosti ľudu ako normatívne zdôvodnenie preferovania záujmov ľudu pred záujmom elity a pozitívna valorizácia ľudu spojená s očierňovaním elít ako morálne ospravedlnenie tejto preferencie (Stanley 2006, 1).“ Autor tvrdí, že „populizmus treba vnímať ako osobitú ideológiu v tom, že vyjadruje špecifický spôsob konštrukcie politiky“ (Stanley 2006, 1). Podľa tohto prístupu je populizmus takzvanou ‘bezobsažnou’ ideológiou s malým počtom jadrových konceptov a preto predstavuje ľahko kombinovateľnú sústavu myšlienok. V prejavoch populistov sú jadrové koncepty populizmu prítomné prakticky vždy v kombinácii s inými ‘bezobsažnými’ ideológiami alebo komplexnejšími konceptmi ako napríklad socializmus či konzervativizmus. Kvôli obmedzenému počtu jadrových konceptov nie je populizmus ‘praktickou ideológiou’. Ak máme reagovať na citované Blok-18