Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Zsolt Gál 4. fáza. Ortodoxný stabilizačný balíček presadený novou vládou (väčšinou s pomocou MMF), výdavky sú značne zoškrtané, mzdy klesajú na výrazne nižšiu úroveň, než boli pred odštartovaním populistického cyklu. Horšie je to, že mzdy zostávajú dlhšiu dobu na nízkej úrovni: kapitál totiž stratil dôveru a investície stagnujú. Vzhľadom na odlišnosti krajín SVE a Latinskej Ameriky, nachádzame medzi charakterom populizmu v oboch regiónoch niekoľko významných rozdielov. Tie sú dôsledkom predovšetkým toho, že krajiny SVE (s výnimkou Poľska) sú výrazne menšie, ich ekonomiky otvorenejšie a sú členmi rôznych nadnárodných politicko-ekonomických zoskupení (predovšetkým Európskej únie), resp. v transformačnom období sa o členstvo v týchto zoskupeniach usilovali. Možnosť využívať celú plejádu nástrojov latinskoamerického populizmu, ako napríklad kontrolu menovej politiky alebo úspešný politický nátlak na centrálnu banku, kontrolu menových kurzov a devízových tokov, ochranu domáceho trhu, výrazné zasahovanie do tvorby väčšiny cien a pod., bola preto pre nich prakticky nereálna, alebo aspoň značne limitovaná. Populizmus sa v týchto krajinách prejavuje predovšetkým v expanzívnej fiškálnej politike. V krajinách SVE nie je populácia až tak heterogénna (etnické, príjmové rozdiely); vidiecka oligarchia (veľkostatkári) a domáca veľkopriemyselná elita po páde socializmu pochopiteľne neexistovala, populistickí politici preto ani nemali záujem proti nej bojovať. Ďalším, avšak iba zdanlivým rozdielom je to, že v stredoeurópskych krajinách sa v poslednej fáze populistického cyklu spravidla podarilo zabrániť úplnému kolapsu ekonomiky, hyperinflácii, pádu finančného systému a národnej meny (ako aj nasledujúcemu násilnému zvrhnutiu vlády). To však neznamená, že v tomto regióne je podobný scenár vylúčený. Takéhoto vývoja sa zatiaľ podarilo vyvarovať vďaka tomu, že politické elity (síce v poslednej chvíli, ale predsa) vždy prijali nevyhnutné kroky na odvrátenie kolapsu (stabilizačné balíčky v rokoch 1995 a 2008 - 2009 v Maďarsku a v roku 1999 na Slovensku). Odstrašujúcou výnimkou, ktorá potvrdzuje, že scenár „Argentíny na Dunaji“ nie je iba nereálnym výmyslom medzinárodnej tlače, je kolaps bulharskej ekonomiky v rokoch 1996 - 1997 v dôsledku velkého zahraničného dlhu, pomalého uskutočňovania trhových reforiem a pretrvávania mäkkých rozpočtových obmedzení vo verejných financiách a v bankovom sektore.6 Napriek hore uvedeným odlišnostiam je medzi latinsko-americkými a stredoeurópskymi populizmami viacej spoločných prvkov, ako rozdielnych. Najdôležitejšie z nich môžeme zhrnúť nasledovne: Najviac používaným, v podstate všadeprítomným nástrojom je fíškálna expanzia, čiže stimulácia ekonomiky pomocou zvýšenia rozpočtových 176
