Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... výdavkov. Populistickí politici v oboch regiónoch nebezpečne podceňujú riziká deficitného financovania svojich velkolepých projektov. Výsledkom je spravidla zvýšenie inflácie a zadlženosti. Fiškálna expanzia vedie v oboch prípadoch k vysokým dvojitým deficitom rozpočtov a bežného účtu platobnej bilancie. Ekonomický rast je čoraz menej rovnovážny a udržateľný, inflačné a devalvačné tlaky stúpajú. Na konci populistického cyklu hrozí dramatické zvýšenie inflácie, pád (výmenného kurzu) národnej meny, odchod kapitálu z krajiny a kolaps finančného sektora sprevádzaného hlbokou recesiou s vážnymi sociálnymi následkami. Ak nie je prijatý záchranný stabilizačný balíček (reštriktívne opatrenia a reformy väčšinou s pomocou MMF), tak kolaps aj nastane, v dôsledku čoho je nevyhnutné prijať ešte drastickejší úsporný balíček s ešte horšími sociálnymi následkami. Úsporné balíčky zavádzajú vlády veľmi neochotne, politické elity majú tendenciu ich prijatie odkladať. Ak tak urobia ešte pred kolapsom, tak len tesne pred ním, spravidla až vtedy, ked už prebieha masívny únik kapitálu, dochádza k znehodnocovaniu meny (často v sprievode špekulatívnych útokov voči nej) a výrazne rastie inflácia. Populistická politika je seba-deštruktívna, v konečnom dôsledku vedie k zníženiu životnej úrovne, väčšinou dokonca na nižšiu úroveň, než pred odštartovaním populistického cyklu. Paradoxne najviac poškodzuje tých, ktorým mala pomáhať (robotníci, nižšie stredné vrstvy, verejní zamestnanci, dôchodcovia). Pritom ani politická elita, ktorá ju používa, nedokáže s jej pomocou dlhodobo zabezpečiť zachovanie svojej politickej moci (v demokratickom prostredí to platí obzvlášť). Ďalšími obľúbenými nástrojmi populistov sú aj posilňovanie štátneho vlastníctva (či už cestou znárodnenia alebo odsúvania privatizácie, často skrytej pod nálepkou „národná“) a kontrola cien, menového kurzu a finančných tokov. Je však pravdou, že krajinách SVE - v dôsledku hore uvedených obmedzení - sa tieto nástroje nedajú používať tak často a do takej miery, ako to bolo/je možné v „klasickom“ latinsko-americkom prostredí. Ďalším znakom populistickej ekonomickej politiky je to, že aj jej (z politického hľadiska) „jemná“ verzia dokáže ekonomiku rozvrátiť rovnako ako jej „tvrdá“ vrezia. Rozdiel medzi nimi je ten, že kým predstavitelia jemnejšej verzie neohrozujú základné inštitúcie liberálnej demokracie, „tvrdší“ populisti to činia, čím podkopávajú samotné základy demokratického usporiadania štátu (Smilov - Krastev 2008, 9).7 Dobrým príkladom môže byť vládna koalícia socialistov a slobodných demokratov v Maďarsku v rokoch 2002 - 2006/08 (predovšetkým jej väčšia strana: socialisti). Táto koalícia určite nepatrí medzi protagonistov tvrdého populizmu (v zmysle 177
