Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... ľom zvýšenia hospodárskeho rastu, miezd a zamestnanosti a spravodlivejšieho prerozdelenia národného dôchodku - výrazne zvýšia verejné výdavky (typicky cez nárast miezd), čo v konečnom dôsledku vedie k vysokej inflácii a k velkej vonkajšej ekonomickej nerovnováhe. Populistický experiment končí kolapsom ekonomiky a neexistuje iná alternatíva, než implementovať drastický úsporný balíček (typicky s pomocou MMF - Medzinárodného menového fondu) s vysokými sociálnymi nákladmi. Populizmus je teda sebadeštruktívny, populistické politiky zlyhajú, pričom najviac na to doplatia tie skupiny, ktorým sa malo pomôcť (cez pokles zamestnanosti, príjmov a miezd). Kaufman a Stellings (1991, 16) v nasledujúcej kapitole definujú tento latinsko-americký populizmus ako súbor ekonomických politík (nástrojov) na dosiahnutie špecifických politických cieľov. Tieto ciele sú nasledovné: (1) mobilizácia podpory medzi organizovanými robotníkmi a nižšou strednou vrstvou, (2) získanie doplňujúcej podpory zo strany miestnych podnikov orientovaných na domáci trh, (3) politická izolácia vidieckej oligarchie, zahraničných spoločností a domácej velkopriemyselnej elity. Ekonomické nástroje na dosiahnutie týchto cieľov okrem iného zahŕňajú: (1) rozpočtové deficity na stimulovanie ekonomického rastu, (2) zvyšovanie nominálnych miezd a kontrola cien na ovplyvňovanie redistribúcie príjmov, (3) kontrola výmenného kurzu (národnej meny) alebo jej nadhodnotenie pre potlačenie inflácie a zvýšenie miezd a ziskov v sektoroch, ktoré produkujú neobchodovateľné statky.5 Podľa Dornbuscha a Edwardsa (1991, 11-12) ekonomický populizmus sa objavuje v latinsko-amerických krajinách v neregulámych cykloch, pričom každý cyklus možno rozdeliť do niekolkých fáz: 1. fáza. Na začiatku sa zdá, že ekonomická politika je úspešná, produkcia, zamestnanosť a mzdy rastú, kým cenová regulácia drží na uzde infláciu. Dočasný nedostatok rôznych tovarov sa darí nahrádzať dovozom. 2. fáza. Ekonomika začína čeliť kritickému nedostatku tovarov a zahraničných mien, inflačné tlaky stúpajú. Rozpočtový deficit dosahuje závratné výšky. Uvoľnenie kontroly cien a kontroly výmeny cudzich mien, rovnako aj devalvácia vlastnej meny a ochrana národného trhu sa zdajú byť opatreniami čoraz viac nevyhnutnými. 3. fáza. Velký nedostatok, cválajúca inflácia (často prerastajúca do hyperinflácie) a zrejmé nadhodnotenie národnej meny vyvolá masívny útek kapitálu z krajiny a vedie k demonetarizácii ekonomiky. Už aj tak veľký rozpočtový deficit sa ešte viac prehĺbi, lebo vedľa vysokých výdavkov už poklesnú aj (daňové) príjmy. Vláda je v zúfalej situácii, rozhodne sa zoškrtať výdavky a devalvuje menu, reálne mzdy klesajú. Spravidla dochádza k výraznej politickej zmene (násilné zvrhnutie vlády). 175
